Obec leží na juhozápadnom okraji Štiavnických vrchov a nivy rieky Hron. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1075 kde sa obec nazýva ako Scelleus. Pečať obce s vinohradníckym motívom pochádza z roku 1720 a teda aj tu, ako aj v obci Čajkov, Nová Dedina sa pod južnými svahmi Štiavnických vrchov pestoval vinič. Súčasný názov obce Rybník súvisí s rybníkom, ktorý sa nachádzal na nive Hrona a patril Svätobeňadickému opátstvu.
V obci je vybudovaný Náučný chodník obcou Rybník. Sama som zvedavá, čo náučný chodník ponúkne, mám ich pochodených viacero, ale ešte takýto chodník cez obec nie.
Ja začínam tam, kde končí náučný chodník, teda pri miestnom cintoríne, zdalo sa mi to vhodnejšie miesto s možnosťou parkovania.
Nachádza sa tu zastavenie číslo 10 a to kaplnka sv. Jozefa v neskoroklasicistickom štýle, zrenovovaná bola v roku 1856 za pôsobenia Štefana Moyzesa, ktorý bol biskupom, pedagógom a veľkým národovcom, zakladateľom a predsedom Matice Slovenskej.


Smerovník mi naznačuje smer k ďalšej zastávke k lokalite Kráľovka, avšak nachádzam tu aj jeden novodobí pamätník, sochu sv. Anny ktorú obec realizovala počas pandémie covidu 19


Ďalšia zastávka Kráľovka, popisuje históriu vinohradníctva v tejto lokalite. Už od rímskych čias bola oblasť známa vinohradníctvom, jeho rozvoj zastavilo koncom 19. storočia rozšírenie fyloxéry viničovej.


Odtiaľto sa vraciam ulicou ku kaštieľu. Výstavba kaštieľ sa začala v roku 1750. Sídlilo tu úradníctvo riadiace hospodárstvo obcí Rybník, Čajkov, Tekovská Breznica a Tekovske Nemce.

Neskôr kaštieľ slúžil ako letohrádok banskobystrického biskupstva. Kaštieľ niekoľkokrát vyhorel, neskôr bol predaný Adolfovi Sollnerovi ktorý tu zriadil krčmu a obchod. V roku 1904 kúpila kaštieľ obec, objekt slúžil ako škola a neskôr ako sklad. Po rekonštrukcii bol sídlom okresného archívu Levice. Teraz slúži pre potreby obce a plánuje sa tu zriadiť múzeum.

Okrajom ulice sú výsadby kvetov a oddychové miesta s lavičkami.


Ďalšou zastávkou je kostol, ale ešte pred tým sa nachádza pamätník miestneho rodáka Benedikta Rybnického, ktorý v roku 1655 vydal prvý slovenský kancionál /súbor duchovných piesní/ Cantus catholici.


Kostol Najsvätejšej Trojice bol postavený v rokoch 1767-71 ešte za panovania Márie Terézie. Kostol bol uzatvorený tak som interiér kostola nevidela.

Pamätná tabuľa pri kostole hovorí zrejme o tom istom Benediktovi ako na pomníčku som trochu v rozpakoch, ako sa vlastne volal?

Zaujala ma pred kostolom postavená krypta, ktorú dal postaviť v roku 1806 Pavol Spišák rybnický kňaz. Pochovaných je v nej 36 mŕtvych a to kňazi, úradníci a ich rodinný príslušníci. Na počudovanie krypta bola otvorená, zrejme slúži aj ako príručný sklad. Podľa niektorých nápisov vidieť že je tu pochovaných aj viac malých detí.




Neďaleko kostola sa nachádza Ľudový dom v oblasti Teplica. Postavený bol okolo roku 1880.Dočítala som sa o ňom že sa tu nachádza zbierka ľudových krojov a rôznych úžitkových predmetov


Ďalšou zaujímavosťou obce je nezamŕzajúci potok Teplica, ktorého prameň vyviera na území obce zo skalného brala.V minulosti sa využíval na pláchanie prádla a tiež aj na kúpanie husí.

Ďalší informačný panel je o flóre obce a okolia, medzi najvzácnejšie z nich patria vstavače. Vyskytujú sa tu aj vzácne exempláre motýľov, rúrkovčeky.
Výhľady na obec.



Popri soške Nepomuckého prechádzam do centra obce. Oproti miestnemu úradu je vybudovaná oddychová zóna, parčík, kde sa nachádza aj pamätník padlým a tiež informačné tabule o histórii obce Rybník a zvyklostiach tohto regiónu.






Bola to zaujímavá exkurzia obcou s množstvom informácii, aj keď som bola zo začiatku voči takémuto typu náučného chodníka skeptická, skutočnosť ma príjemne prekvapila.