Aj zo Štrbského plesa vedie viac značených turistických trás, okolo plesa vedie aj krátky, prechádzkový náučný chodník. Zameranie chodníka je prírodovedné, historické, ochranárske
Od zastávky TEZ k plesu je viac drevených sôch, ktorým sa potešia hlavne deti.
Štrbské pleso je najvyššie položenou podtatranskou osadou, ktorá vznikla v roku 1872. Osada sa rozkladá okolo rovnomenného jazera s rozlohou 19,76 hektárov.
Ešte v 13. storočí to bola zalesnená krajina bez majiteľa. V roku 1267 kráľ Béla IV. daroval túto oblasť českému šlachticovi grófovi Bogomel. Ktorý sa zaslúžil o vznik obce Štrba, ktorej názov je odvodený od polohy. Obec leží v štrbine medzi Nízkymi a Vysokými Tatrami. Štrbský chotár spolu s plesom po stáročia patril rodine Szentiványovcov.
Jozef Szentivanyi v roku 1872 postavil na juhovýchodnom brehu jazera prvý drevený zrub. Do konca 19. storočia tu ešte vybudoval 15 ďalších objektov. Najznámejšia z nich bola prvá honosná vila Mária Terézia vybudovaná v roku 1890.
V roku 1885 bol osade priznaný charakter liečebných kúpeľov. Veľký význam pre rozvoj osady bolo vybudovanie ozubnicovej železnice, ktorá spájala Štrbské pleso so Štrbou. Začiatok výstavby tejto trate bol v roku 1895 a ukončenie v roku 1896.
V roku 1901 odkúpil od Jozefa Szentiványiho Uhorský štát všetky pozemky a objekty, časť z nich prenajal spoločnosti Wagon Lits z Bruselu.
Rozvoj územia osady je spojený hlavne s 28. Majstrovstvami sveta v klasických lyžiarskych disciplínach v roku 1970, ktoré boli dovtedy najväčšou športovou udalosťou v ČSSR. V tomto období došlo k zásadnej prestavbe celej osady, výstavbou športového areálu FIS, dostavali sa hoteli, parkoviská v Mlynickej doline. Obrysy vybudovaných skokanských mostíkov na Štrbskom Plese vidieť už z diaľky.
Vybudovali sa i ďalšie liečebne. Po roku 1989 kúpele stratili svoju funkciu, buď chátrajú ako aj skokanské mostíky, alebo boli prebudované na luxusné hotely.
V roku 2021 bola pri Štrbskom plese sprevádzkovaná kontraverzná vyhliadková veža Tatras Tower. Aj keď patrí medzi najvyššie vyhliadkové veže v Európe, veľkú dieru do sveta neurobila a jej osud je neistý. Isté je však to, že takáto veža sa do našich veľhôr naozaj nehodí.
Kamzík patrí k obyvateľom našich veľhôr, nájdeme ho však aj v drevenej podobe na okraji plesa.
Zima, nezima, hríby rastú, teda tie drevené.
Tieto bobry veľa škody nenapáchajú.
Pleso je zamrznuté, niekto len pešo prechádza plesom, iný na lyžiach či sánkach. Neviem aká je hrúbka ľadu, aj keď je tu poznateľne o čosi chladnejšie ako bolo na Hrebienku, aj tak by som silu ľadu neskúšala.
Drevená socha zakladateľa osady Štrbské pleso Jozefa Szentivanyiho.
V okolí sú charakteristické tatranské stavby.
Vodník, strážca Štrbského plesa.
Na prechádzke okolo plesa natrafíme aj na dom Máše Haľamovej, vilu Marínu. Táto poetka tu žila a tvorila v rokoch 1930 až 1956. Bola vydatá za lekára Jána Pullmana, po jeho smrti sa odsťahovala do Bratislavy.
Neďaleko na menšom poloostrove sa nachádza pomník obetiam SNP pod Tatrami.
Čas sa kráti, slnko zapadá, ešte posledné pohľady na zamrznuté pleso a čaká ma cesta späť.
