Trasa náučného chodníka je obojsmerná, vedie lesným prostredím so zaujímavými zastávkami. Chodník bol otvorený v roku 1996.
Mojou prvou zastávkou v obci Malá Lehota je národná prírodná pamiatka Andezitové kamenné more. Toto kamenné more vzniklo rozpadom lávového prúdu počas sopečnej činnosti. Obec Malá Lehota je typická roztrateným osídlením kopanicového typu, štálmi, je ich tu roztrúsených v severnej časti Pohronského Inovca až 17. Toto kamenné more sa nachádza v oblasti Skáľ.
Informačný panel je síce novo vybudovaný, ale informácie z neho nezískam, ešte nie je dokončený a takéto panely ma budú sprevádzať celou trasou náučného chodníka.


Náučný chodník pokračuje nad obec odkiaľ sú výhľady do doliny, miestami sa ešte drží zamrznutý sneh, ďalšou zastávkou bude vrch Vojšín.



Zatiaľ je náučný chodník súbežný s modrým turistickým značením až po kríž, kde sa chodník odkláňa na najvyšší bod Vojšína. Vrch Vojšín vypínajúci sa do výšky 819 m n. m. je tretím najvyšším vrchom pohoria Pohronský Inovec. Z odlesnenej lúky ako aj z vrcholu sú výhľady na okolité pohoria.




Vrchol a vyhliadky z vrchola Vojšína.



Chodník z vrcholu sa znova napája na modro označenú turistickú trasu, aby sa zas po čase odklonil smerom na Bujakov vrch.


Prírodná rezervácia Bujakov vrch bola vyhlásená v roku 1997 z dôvodu ochrany výskytu Ponikleca veľkokvetého. Bujakov vrch, na tento úsek som sa tešila najviac. Je čas kvitnutia ponikleca, naozaj ich je tu na malom kúsku veľa.





Z Bujakovho vrchu sa zas vraciam na modro označený turistický chodník mala by som prísť k ďalšiemu odklonu od turistickej trasy ale on nie je, zrejme je náučný chodník presmerovaný a vlastne pokračuje modrým turistickým značením až po smerovník Sedlo Kuchyňa, odkiaľ je súbežný so zeleným turistickým značením až po odbočku na Sedlovú skalu.


Sedlová skala má nadmorskú výšku 779 metrov. Vrchol je zarastený ale pozadí možno rozoznať panorámu Štiavnických vrchov. Vidieť tu časť Novej Bane a jej štále.




Náučný chodník sa už nespája s turistickým pokračuje smerom na Jašekovú skalu a Starohutský vodopád.
Jašeková skala /v mapách uvádzaná ako Jasíkova skala/ má nadmorskú výšku 506 m. Skalný útvar je budovaný treťohornými vulkanickými horninami andezitmi, ktoré sú odolné voči zvetrávaniu a vystupujú v okolitom teréne.





Chodníkom popod skaly sa dostávam k Starohutskému vodopádu.
Starohutský vodopád je jedným z najmohutnejších vodopádov v stredoslovenských neovulkanitoch. Podložie tvoria treťohorné sopečné horniny, andezity. Vytvára ho Sklený potok, vodopád má výšku 5 metrov.


Od vodopádu je len kúsok do Starej Huty. Vyrábalo sa tu v minulosti sklo na banské a hutnícke účely. V roku 1759 bola výroba zrušená. Počet obyvateľov tejto mestskej časti Novej Bane z roku 2021 je 69 zrejme okolité chalúpky sa využívajú na rekreačné účely.



Bol to pekný deň s množstvom zaujímavostí, škoda len, že ešte nie sú osadené na paneloch informácie o jednotlivých zastaveniach náučného chodníka, ale zas je pozitívne je na tom to, že sa vynovujú.