Náučný chodník začína V Starej Hute, ktorá je mestskou časťou Novej Bane a končí v kopaničiarskej obci Malá Lehota. Celá trasa je cca 13 km dlhá, s osadenými informačnými panelmi o faune, flóre a histórii tejto oblasti.
Aj keď začiatok trasy je v Starej Hute, ja väčšinou na túto trasu chodievam opačne a začínam v Malej Lehote, s tým, že auto nechávam na malom parkovisku pri zastávke autobusu v Starej Hute, presuniem sa spojom, potom už nemám časový stres kedy mi aký spoj pôjde, ale určite sa dá na tieto miesta dostať aj hromadnou dopravou.
Na okraji neveľkej kopaničiarskej obce, pri zastávke autobusu sa nachádza neveľké andezitové kamenné more, ktoré je Národnou kultúrnou pamiatkou vyhlásenou v roku 1975. Hranaté bloky vznikli v starších štvrtohorách mrazovým zvetrávaním a rozpadom čela lávového prúdu na svojom mieste. Terajšie kamenné more je zvyškom pôvodne rozsiahlejšieho útvaru, minulosti bolo zdrojom stavebného materiálu pre miestne obyvateľstvo.
Náučný chodník nás vedie uličkou a neskôr asfaltovanou cesto smerom na Hubačov a Udičkov štál. Na konci obce sa nachádza prícestná kaplnka, ktorú v roku 1955 postavil murár A. Adamec na mieste staršej kaplnky z 19. storočia.
Malá Lehota
Oproti kaplnke vedie značený chodník cez lúku smerom k lesu. Z chodníka sú pekné výhľady na osídlenia Malej Lehoty a tiež na okolité kopce.
Výhľady na Malú Lehotu a okolie
Okrajom lesa kvitnú liesky a po krátkom úseku začína výraznejšie stúpanie odlesneným úsekom Vojšína.
Keďže je vrchol odlesnený, zrejme sa využíva lúka ako pastvina, sú tu výhľady na okolité kopce, na lyžiarsky svah na Drozdove a tiež sa tu nachádza malý vlek, ktorý zrejme túto zimu chudobnú na sneh nefungoval.
Pod úrovňou lesa sa nachádza sedenie a smerovník. Dôležité kartografické merania v 18. storočí tu uskutočňoval Samuel Mikovíni, ktorý Vojšín mal za strategický triangulačný bod na Slovensku.
Pri schádzaní z Vojšína som okrem suchých kvietkov zbadala aj pár osamelých poniklecov. Dúfam že ich bude viac na Bujakovom vrchu, kde smeruje náučný chodník. Najprv však prechádzam lesom, okrajom lúk.
Neďaleko chodníka, na okraji lesa je umiestnený kríž. Mal sa nachádzať v týchto miestach cintorín v 16. storočí. Keď Turci vypálili Novú Baňu, tak časť obyvateľstva ktoré prežilo ušla na tieto miesta.
Ďalšou zastávkou na okraji lesa je Masarykova jedľa. Masaryk, ako prvý prezident Československa rád tieto miesta navštevoval a obdivoval krásnu prírodu.
Z lúky sa vchádza do lesa k vyvýšenine, k Bujakovmu vrchu. Územie bolo vyhlásené v roku 1997 v oblasti vrcholu a južného svahu Bujakovho vrchu za prírodnú rezerváciu so 4. stupňom ochrany. Vršok býva posiaty poniklecmi. Tento rok sa mi zdá že ich je menej, a sú aj menšie. Zrejme toto ich oslabenie zapríčinilo sucho, niektoré sú ošľahnuté aj mrazom, ale aj tak sú krásne.
Odtiaľto ďalej pokračujem lesou i okrajom lúk popri roztrúsených obydliach do sedla Kuchyňa. Už tu mám svojho známeho v jednom dvore. Je to pes ktorý ma v minulosti vítal štekotom, ale zrejme si na mňa zvykol už len poštekoval bez zúrivosti.
Chodník stúpa lúkami a lesom k Sedlovej skale. Mala by tu byť vyhliadka ale už ju stromy prerastajú, je len čiastočný výhľad na starobylé banské mesto Novú Baňu, okolité štále a obrysy Štiavnických hôr.
Zo Sedlovej skaly chodník vedie lesom, neskôr malou lúkou kde sa upravuje jeden domček a potom pokračuje chodník krásnym bukovým lesom.
Keď sa v poraste objavujú skaly, Jašeková skala s vodopádom je už neďaleko.V okolí kvitne drobná scila.
Jašekova /niekde Jasíkova/ skala je skalný útvar budovaný treťohornými vulkanickými horninami, andezitmi, ktoré sú odolné voči zvetrávaniu a vystupujú v okolitom teréne.
Z vrcholu je výhľad na Starú Hutu a okolité osídlenia.
Jašekova skala
Zo skál si treba dávať pozor trafiť sa na nenápadný chodníček čo vedie dolu popod skaly a už ma čaká posledná zastávka, Starohutský vodopád.
Je to 5 metrov vysoký vodopád na Sklenom potoku. V roku 1977 bolo toto územie vyhlásené Národnú kultúrnu pamiatku.
Sklený potok
Od vodopádu zostáva už len zísť pár metrov lesom do Starej Huty.
Náučný chodník Vojšín chodník je zachovalý, nenáročný, s množstvom informácií, je vhodný pre všetky vekové kategórie, väčší pozor si treba dávať v oblasti Jašekovej skaly, hlavne keď je mokrý terén. Najkrajší je práve na jar, v čase kvitnutia ponikleca a tiež väčšieho toku vodopádu.
