V okolí Nitrianskeho Rudna je viac turistických trás. Z obce žlto značená turistická trasa vedie cez Biele skaly na Košútovú skalu, a červeno značeným chodníkom môžeme pokračovať ďalej na Rokoš, v Nitrických vrchoch. Práve vrchol Rokoša bol mojim cieľom.
Začínam žlto značeným turistickým chodníkom v obci Nitrianske Rudno. Chodník vedie od hlavnej cesty smerom k Prednému Rokošu. Je skoré ráno a na lúke vedľa cesty sa pasie osamelá krava.
Pred areálom družstva ma značenie navádza vpravo, ku krosovému areálu. Keby sa tam trénovalo, tak by som musela celý obchádzať, ale ešte je skoré ráno, tak je opustený.
Odtiaľto už vedie chodník prudko hore na chrbát pohoria.
Trasou je množstvo rôznych skalných útvarov, miestami sú obmedzené výhľady.
Fotografiam počasie nepraje, fotografujem do protisvetla a ešte k tomu je dusný, teplý deň. Ale nevadí mi to, aspoň si pri každej fotografii môžem na chvíľu postáť. To stúpanie mi dáva zabrať, premýšľam nad svojou kondíciou, zrejme sa s ňou budem musieť vážne zaoberať. Čas ma síce nesúri, do večera je ho dosť, moje fuňenie určite odplaší zver navôkol. Iného nie, lebo celou mojou trasou na Rokoš som nikoho nestretla.
Skaly, skaly, skaly, každý útvar je iný, vymýšľam prirovnania, na čo sa táto podobá? Aspoň si menej uvedomujem stúpanie chodníka.
Odpájam sa od žltého značenia, ktoré pokračuje do Omastinej, pokračujem červeným značením. Smerovník tu nie je žiaden, len na strome je napísané smerovanie žltej značky.
Konečne je tu vrchol Košútovej skaly, jej najvyšší bod a výhľady, či skôr nevýhľady, ale počasie sa nedá nalinkovať
Od skaly ma čaká ešte prevýšenie necelých 200 metrov, ale keď som vystúpala už vyše 500 výškových metrov tak to už nebude také zlé. Len keby tak dusno nebolo... Mám pocit že sa mi potí aj fotoaparát.
Hurááá, konečne vrchol
Rokoš je druhým najvyšším vrchom Nitrických vrchov, leží v najjužnejšej časti Strážovských vrchov, má nadmorskú výšku 1010 metrov. Jeho vrchol je zarastený a nie sú z neho výhľady.
Celý vrch Rokoša, Košútove skaly a Srnie s rozlohou územia 460 ha sú Národnou prírodnou rezerváciou s 5. stupňom ochrany.
Pod vrcholom na okraji lúky sa nachádza pamätník rodákom z neďalekého Uhrovca Ľudovítovi Štúrovi a Alexandrovi Dubčekovi.
Už sa teším na klesanie do sedla Rokoš, odkiaľ budem pokračovať náučným chodníkom Fraňa Madvu smerom do Nitrianskeho Rudna, ale o tom nabudúce.
