Začínam pri pútnickom mieste Kohútovo, odtiaľto vedie žlté turistické značenie, ktoré je zároveň aj trasou náučného chodníka.
Z historických prameňov sa dozvedáme, že v roku 1863, keď bol veľký nedostatok vody, na tomto mieste ovca vyhrabala prameň pitnej vody. Neskôr obyvatelia zistili aj liečivé účinky, začalo sa hovoriť o zjaveniach na tomto mieste. Bola tu postavená socha blahoslavenej Panny Márie. Z milodarov pútnikov bola v roku 1869 postavená neogotická kaplnka. V areály sa nachádza množstvo vysokých sekvojí jeden exemplár, sekvojec mamutí má výšku 34 metrov. Na 150. výročie vzniku pútnického miesta bol areál doplnený o ružencový chodník.
Od Kohútova pokračujem príjemnou lesnou cestou s čiastočným výhľadom k smerovníku Predný Šarvíz, avšak upozornenia na častejší výskyt medveďov mi na pohode nepridávali.
Od smerovníka je už mierne stúpanie k rozhľadni na vrchu Háj. Vrchol s nadmorskou výškou 712 metrov je tvorený ryolitmi, ktoré neboli postihnuté intenzívnymi hydrotermálnymi premenami.. Z tohto dôvodu ide o tvrdý, pevný kameň odolný voči obrusovaniu. To ho predurčilo na surovinu pri výrobe mlynských kameňov. Ryolit sa tu ťažil vo viacerých kameňolomoch a na mieste ťažby sa aj nahrubo opracovával. Výroba mlynských kameňov skončila po 1. svetovej vojne. Okrem toho sa ryolit používal aj ako stavebný kameň.
Na vyhliadkovej plošine sú vystavené nástroje na ťažbu a opracovanie kameňa.
Pod vrcholom stojí 15 metrov vysoká rozhľadňa z dreva a z ryolitu, z ktorej je vidieť Novú Baňu a široké okolie.
Ďalej ma žlto značený chodník vedie lesom, popri kamennom mori z ryolitu.
Krátke odbočenie z trasy ma doviedlo k vyhliadkovému bodu na Rudno nad Hronom.
Ďalšie odbočenie z trasy je k šachta Klingsbittner, tadiaľto by mal ďalej viesť banský náučný chodník. Okolie šachty je opatrené zábradlím a vstup je zamrežovaný.
Miernym stúpaním prichádzam na Havraniu skalu. Je to ryolitové bralo. V okolí Havranej skaly v horninách andezitového zloženia boli rudné žily ktoré obsahovali zlatú a striebornú rudu.
Z vrcholu je výhľad na masív Chlmu, meandre rieky Hron a panorámu Štiavnických hôr.
Ďalšou zastávkou je Červená skala, za svoj názov vďačí červenkastej farbe ryolitu. Odtiaľto sú výhľady na časť mesta. Okrem toho je tu výhľad aj na najmladšiu sopku v strednej Europe, Putikov vrch.
Odtiaľto už trasa klesá k Zvoničke. Objekt zvonice bol postavený v roku 1874 a bol súčasťou pútnického miesta Kohútovo. Na tomto mieste sa postavila preto, aby zvuk zvona doliehal do mesta.
V okolí Zvoničky je vybudovaná oddychová zóna.
Odtiaľto sa vraciam lesnou cestou späť ku Kohútovu.
Celá trasa je nenáročná so zaujímavými zastaveniami, vhodná aj pre rodiny s menšími deťmi. Že budú deti viac hlučné, nie je vôbec na chybou, skôr výhodou.
