Ako už jej názov naznačuje mohyla sa nachádza neďaleko malej obce Očkov, v okrese Nové Mesto nad Váhom.
Neďaleko hlavnej cesty vedúcej z obce Krakovany do Podolia ma upútal osamelý dom a informačná tabula, ktorá naznačovala, že sa tu nachádza niečo zaujímavé, pre mňa ešte nepoznané. Tak som sa na tomto mieste zastavila.
Z informačného panelu som sa dočítala o náčelníckej mohyle, ktorá sa tu nachádza.
Na tomto mieste sa v minulosti ťažila hlina pre tehelňu a možno nebyť tejto ťažby tak by sme o tomto historickom unikáte ani nevedeli.
Tento najvýznamnejší objav slovenskej archeológie, mohyla, bola objavená a odkrytá v rokoch 1953 až 1959 pracovníkmi archeologického ústavu SAV.
Náčelnícka mohyla pochádza z mladšej doby bronzovej. V mohyle bol pochovaný pravdepodobne v 12. storočí pred našim letopočtom vyšší predstaviteľ, náčelník, či knieža, velatickej kultúry. O jeho postavení napovedá aj fakt, že ho pochovali inak ako ostatných veľmožov, aj s výstrojom, našli sa tu zbrane, meč, kopija, štít, konský postroj, ale tiež nádoby s potravinami a nápojmi a tiež s bronzové a zlaté šperky
Na mieste, kde bol spálený bola vykopaná hrobová komora obdĺžnikového tvaru až 5 metrov do hĺbky, túto obložili drevom. Na podlahu uložili nádoby a zasypali zvyškom z hranice. Celá komora bola zakrytá sedlovou strechou podopretou kolmi a tu boli umiestnené ďalšie hlinené a bronzové nádoby
Ľud velatickej kultúry obýval územie Dolného Rakúska, Západného Maďarska a Juhozápad Slovenska.
Charakteristické pre túto kultúru sú otvorené sídliská s polozemnicami, kolovými domami a opevnenými hradiskami a žiarový urnový rítus. Je to staroveký spôsob pochovávania, kde sa mŕtve telo spopolňuje na hranici a pozostatky sa ukladajú do urny, alebo priamo do plytkej jamy, často zakryté keramikou, čo symbolizuje vieru v očistu duše ohňom, jej oslobodenie a nesmrteľnosť, aj v okolí mohyly sa našlo tkz popolnicové pohrebisko, niektoré nálezy pochádzajú aj z konca 2. storočia nášho letopočtu, keď na tomto území žil germánsky kmeň kvádov.
Pri archeologických prácach sa na týchto miestach našli aj pozostatky pravekých lovcov mamutov z 35 tisíc rokov pred našim letopočtom.
Celý areál upravili a v roku 1963 ju vyhlásili za národnú kultúrnu pamiatku.
V areáli sa nachádzajú aj ďalšie zaujímavosti ako napríklad „Krvavá krčma“ a bunkre z II. svetovej vojny.
Krvavá krčma svoj názov dostala podľa povesti, ktorá opisuje, že do neho viac ľudí vošlo ako vyšlo von.
Táto stavba sa spája s rodom Ocskayovcov. Z nich najznámejší bol Ladislav Ocskay. Jeho príbeh sa odohráva v druhej polovici 17. storočia, keď bol majiteľom obce Očkov a okolia. Postavil v tomto areáli zemiansku kúriu. Avšak mal dobrodružnú povahu a veľa sa na svojich majetkoch nezdržiaval. Pôsobil v povstaleckých vojskách Františka Rákocziho II a v priestoroch kúrie urobil prícestnú krčmu, ktorú riadil personál. A práve personál sa pričinil o to, že po zaplatení útraty mnohých pocestných ozbíjali a zabili.
V dnešnej dobe by sme nazvali Ladislava prevracačom kabátov. Za svojho života šesť krát prechádzal z jedného vojska do druhého, slúžil v osmanskej ale aj francúzskej armáde. Tri razy bol v cisárskom vojsku, pôsobil ako veliteľ kurucov. Osudným mu bol posledný prechod do služieb cisára, v roku 1710 ho kuruci zajali a bol popravený v Nových Zámkoch.
Z obdobia II. svetovej vojny sa tu nachádzajú dva nemecké bunkre typu Ringstand 58c, tzv. Tobruk. Ide vlastne o jednomiestne guľometné hniezdo, ktoré malo spomaliť postup červenej armády na konci vojny.
Opustený dom, ktorý sa v tomto areáli nachádza patril pani Tillerovej a pánu Nižňanského, Ktorí sa o mohylu a celý areál starali.po ich smrti mohyla chátrala.
Druhý bunker , cesta k nemu nie je označená sa nachádza nad týmto opusteným domom.
Dnes je tento opustený areál voľne dostupný. aj keď je miestami zarastený a tabule skiel na mohyle sú porozbíjané, aspoň nie je skládkou odpadu. Oplotenie už vo väčšej miere neexistuje zberači železa odniesli čo sa odniesť dalo, vystavených predmetov v Krvavej krčme už niet a hľadači pokladov tiež tu už zrejme nemajú čo nájsť.
Očkovská mohyla je pritom prvým objavom tohto druhu a to nielen na území Slovenska, je unikátnou pamiatkou, spojením histórie z rôznych časových období. Dočká sa niekedy ocenenia a starostlivosti ktoré si zaslúži?
Ako povedal Churchill: „Národ, ktorý zabudne na svoju minulosť, nemá budúcnosť...“
Žiaľ a nie len v tomto prípade to vyzerá, že zabúdame....
