Mojim cieľom bol Tanád po červenom turistickom značení, od sedla Červená studňa.
Tak sa nazýva aj neďaleký tajch ležiaci nad Banskou Štiavnicou, je to ideálne miesto na začiatok túry, miesto, kde sa dá aj zaparkovať.
Slnko sa ešte len prebúdzalo, osvetľovalo lúky zlatými farbami. Na nepokosených lúkach kvitne v tomto období množstvo rôznych lúčnych kvetov.
Už hneď z rána mi bolo jasné, že to teplo prinieslo aj opar a fotografie nebudú čisté a ostré, ale nie vždy ide len o fotografie, aj keď tie pekné potešia.
Obdivujúc ako keby pozlátené lúky a okolité Štiavnické vrchy, som vošla do lesa. Aj tu sfarbovali prvé lúče stromy do zlatova.
Ďalšia vyhliadka na Banskú Štiavnicu je Paradajsu, jeho výška je 938 metrov a je druhým najvyšším vrchom pohoria po Sitne. Je tu umiestnený kríž a pekné vyhliadky, teda keď nie je opar.
Výhľady z Paradajsu.
Z Paradajsu sa dostávam cez les na ďalšiu odlesnenú časť, Predné Rosniarky. Je tu inštalovaný kamenný kruh pripomínajúci malý Stonehenge. Tak isto sú tu vyhliadky na mesto a okolie.
Chodníkom cez lúku sa dostávam do lesa , miestami sú čiastočné výhľady. Všade navôkol to kvitne...
Vrchol Tanádu. Tanád má nadmorskú výšku 938 metrov, zo skalnatého vrcholu nie sú výhľady. Radí sa medzi tretí najvyšší vrch pohoria.
Odtiaľto mám tiež viac možností na návrat, pokračujem žltým turistickým značením, ktoré pokračuje do obce Horná Roveň, ja sa však odpojím a budem pokračovať Náučným chodníkom po žile Terézia. Ale o tom v ďalšej časti.
