Žlto označený turistický chodník je prudšie klesajúci a vedie ihličnatým lesom. Tu si treba dávať pozor kedy sa odpojiť vľavo, nakoľko značenie náučného chodníka je o pár metrov ďalej.
Počiatky ťažby zlata a striebra v regióne Banskej Štiavnice spadajú ešte do obdobia keltského osídlenia, mali povrchový a pripovrchový charakter.
Najzápadnejšou zlato-striebornou rudnou žilou z hlavných rudných žíl je žila Terézia. Asi 5 km dlhá žila sa tiahne od obce Banská Belá až po Windšachtu v obci Štiavnické Bane.
Hlavným motívom náučného chodníka je banská činnosť a jej vplyv na krajinu . Náučný chodník má 16 informačných tabúľ, so zaujímavými informáciami o baníctve, ako aj o vplyve na krajinu a rastlinstvo. Samozrejme som prešla len časť náučného chodníka, ktorý ma zaujal, niekedy si naplánujem ho prejsť celý. Trasa nie je dlhá meria niečo cez 6 kilometrov.
Miesto kde vychádza rudná žila na povrch.
Prichádzam k tajchu Ottergrund. Patrí do skupiny menších tajchov, jeho prvenstvo je v tom, že je najvyššie položený. Bol postavený v roku 1751, ako energetický zdroj pre pomerne vzdialené šachty v okolí starého jazera Klinger, tiež ako zdroj pohonnej vody pre štôlňu Šchmidterinn ako aj pre šachtu Weiden, slúžilaj ako zdroj pitnej vody.
Po vybudovaní nového tajchu Klinger stratil tajch Ottergrund opodstatnenie ako zdroj vody pre pohon banských strojov. Od tajchu je výhľad na mesto.
Som pri tomto tajchu prvý krát, ale určite nie naposledy. Pri tajchu stojí zaujímavá lavička s postavami Sládkoviča a jeho Maríny.
Neďaleko tajchu som objavila vlčí bôb v rôznych farbách, ktorý sa vynímal v letnej zeleni, pre fotografa nádhera ale myslím si, že nielen pre fotografa, posúďte. Týmto kvetom som sa potešila viac, ako keby som našla zlatonosnú žilu.
Ešte posledné výhľady na mesto.
Po chvíli vychádzam na lúku kde som ráno začínala , lúčne kvety mi robia spoločnosť ale nie dlho, slnko pripeká a ja sa pôjdem zas inde schladiť.
