Tento bralnatý kopec dostal názov podľa obce Omšenie, nad ktorou sa vypína. Prečo práve Baba, to netuším.
Na jeho vrchol vedie turistické značenie z mestečka Trenčianske Teplice, ale aj miestne žlté značenie z obce Omšenie. Predpoveď počasia nebola priaznivá, ani na fotenie, ani na turistiku, ale existuje zlé počasie? Nie, je len nevhodne oblečený turista. Aj napriek predpovedi sa mi trasa z Omšenia zdala vhodným cieľom na krátku zimnú prechádzku.
Od miestneho cintorína, kde sa nachádza aj parkovisko vedie žlto-biele miestne značenie na vrchol. Pri cintoríne sa nachádza kaplnka a vyššie zvonička.
Spomenula som si pri nich na môjho obľúbeného blogera, ktorý je pre mňa nekonečnou studnicou inšpirácii na výlety do prírody, ako aj tiež zvoničiek a iných stavieb.
Okolo rodinných domov sa dostávam na lúky s poľnou cestou, predo mnou môj cieľ, Omšenská Baba, za mnou dedinka v údolí, Omšenie. Aj keď táto trasa býva v sezóne frekventovaná, teraz na chodníku boli len moje stopy, zrejme cez zimné obdobie nie je až taká atraktívna.
Vstupom do lesa pribudlo aj snehu ale aspoň tu už nefúkal ľadový vietor ako na lúke. Na vrchole bude zrejme veterno.
Chodník ma doviedol na hranicu prírodnej rezervá Omšenská Baba s výmerou 36,12 ha s ochranou bradlového útvaru triasových vápencov a dolomitov a lokality teplomilnej flóry.
Odtiaľto ma čaká stúpanie v naviatom snehu na vrchol. Už pociťujem ľadový vietor ktorý robí miestami záveje a inde zas obnažuje korene stromov.
Po krátkom stúpaní prichádzam na vrchol, kde je umiestnený dvojkríž s nasledovným nápisom: „ Kríž ku vzniku samostatnej Slovenskej republiky venujú turisti z Omšenia 1993. Tu sa nachádza aj vrcholová kniha, avšak nezapisujem sa, nie som na tomto vrchole prvý krát a oziabajú ma prsty.
Výhľady síce nie sú farebné, sú čierno biele, ale zas iné ako keď som tu bola naposledy.
Je čas na návrat. Rovnakou trasou, značenie si už nevšímam, stačí hľadieť na vlastné stopy ktoré ma doviedli na vrchol, aj napriek počasiu bol to pekný deň.
