Hrad je vybudovaný na skale nad riekou Orava. Pôvodne na tomto mieste stál starý drevený hrádok. Po tatárskych vpádoch v roku 1241 sa na mieste hrádku začala stavať pevnosť, ktorá bola jedným z oporných bodov a súčasťou severného uhorského obranného opevnenia, ktoré dal vybudovať panovník Belo IV. na stráženie pohraničných oblastí,
Z tejto malej pevnosti sa postupom rokov dobudoval rozsiahly hradný areál. Oravský hrad bol v minulosti župným hradom a sídlom Oravského hradného panstva.
Najstaršie historické zmienky o hrade pochádzajú spred roku 1235, keď sa hrad spomína ako kráľovský majetok. Hrad postupne menil majiteľov ako bol majster Doncha, rodina Komorovských, Matej Korvín, Hunyadyovci, Zápoľský, Mikuláš Kostka a Ján z Dubovca.
V roku 1556 sa hrad stáva majetkom Thurzovcov, ktorí uskutočnili jeho najrozsiahlejšiu prestavbu. Po vymretí Thurzovcov po meči mal hrad mal viacerých majiteľov, ktorí sa o hrad veľmi nestarali. Najväčšia katastrofa hrad postihla v roku 1800, keď vyhorel, ničivý požiar sa rozšíril z komína budovy fary v Dolnom hrade. Čiastočne hrad obnovoval František Zichy, k rozsiahlejším rekonštrukčným prácam na záchranu hradu sa pristúpilo až po druhej svetovej vojne.
Hrad tvoria tri terasy, ako základ budov Horného, Stredného a Dolného hradu..Do hradu vedie jeden vchod, ktorý je aj východom. Obranný systém hradu tvoria tri hradné brány, obranné múry a Južný bastión.
Cestou k hradu z parkoviska sa presúvame príjemným parčíkom, odkiaľ vidieť neďaleký hrad. Cesta pokračuje okolo pamätného domu, kde príležitostne býval Milo Urban, spisovateľ a novinár, zakladajúca osobnosť modernej slovenskej literatúry a publicistiky. Z tohto domu pochádzala jeho životná družka Žofia.
K hradnému bralu vedie vydláždená cesta so stúpaním a prídeme k vstupnej bráne hradu, ktorá je momentálne v rekonštrukcii. Predbránim sa dostávame k bráne kde stál pôvodne padací most. Vstupným tunelom sa dostávame k objektom dolného hradu.
Vo vstupnom tuneli môžeme obdivovať vystavené historické koče.
Na dolnej terase sa nachádzajú hospodárske objekty, fara, a tiež kaplnka a Thurzov palác.
Oravský hrad je najväčšou expozíciou Oravského múzea.
Z Dolného hradu sa dostávame na Stredný hrad, dominantou nádvoria je studňa, ktorú dal vyhĺbiť František Thurzo v polovici 16. storočia a mala vyriešiť dostatok vody v tejto časti hradu. Okrem toho sa tu nachádza mučiareň, ktorá bola pôvodne kuchyňa so špajzou.
Oravský hrad plnil aj funkciu ochrany pohraničného územia plnil a strážnej pevnosti, ktorej posádka chránila obchodné cesty prechádzajúce územím Oravy
Najstarším objektom Oravského hradu je obytná veža, ktorá je prepojená s palácom uhorského kráľa Mateja Korvína.
Expozície Oravského múzea.
Časť expozície je venovaná životu oravského ľudu.
Horný hrad - Citadela patrí k najvyššie položeným objektom hradu, nachádza sa tu archeologická expozícia, prezentácia generálnej rekonštrukcie hradu, od roku 1953 až po rok ukončenia v roku 1968.
Súčasťou je médiatéka, ktorá sa venuje filmom, rozprávkam či seriálom natočeným na Oravskom hrade. Medzi najznámejšie patria Nosteratu /motív Draculu/, Kráľ Drozdia brada, Sokoliar Tomáš či Láska na vlásku.
Ako o každom hrade aj o tom Oravskom kolujú rôzne povesti.
Nocou vraj nehlučne chodieva staviskami a po nádvoriach postava ženy s lampášom v ruke. Je to Alžbeta Czoborová, ktorá dohliada na hrad, ako to sľúbila ešte za života svojmu mužovi, palatínovi Jurajovi Thurzovi.
Podľa ďalšej povesti žil kedysi na Orave starý boháč, ktorý mal všetko na čo si len pomyslel. Jediné, čo mu chýbalo bol už len vlastný hrad. Rozhodol sa preto, že si dá hrad postaviť. Keďže už bol veľmi starý a vedel, že by sa jeho dokončenia nemusel dožiť, uzavrel zmluvu s diablom, ktorá spočívala v tom, že ak diabol boháčovi hrad postaví z večera do rána na strmom brale, kým kohút tri krát zakikiríka, vezme si dušu starého boháča so sebou do pekla.
Keď kohút nadránom zakikiríkal po tretí krát, stavba stále nebola hotová. Diablovi zostali ešte tri obrovské balvany. Zo zlosti, že stávku prehral, šmaril tieto tri obrovské balvany do diaľky. Traduje sa, že jeden z týchto balvanov je v Orave, druhý v Dolnej Lehote a tretí na vrchu Šibenica, kde počas protihabsburského povstania popravili jeho vodcu, Gašpara Piku.
Legenda o bielej pani je známa aj ako legenda o Dončovej žene. Legenda hovorí, že bola manželkou zlatého rytiera – Magistra Donča. Ten mal široko-ďaleko povesť zlého a krutého muža.V jeden moment, keď sa podgurážený vrátil domov, chcel si zlosť vybiť na ich slúžke a poriadne ju zbiť. To mu ale nedovolila jeho manželka. V návale zlosti vytasil meč a odrezal jej ruku. Jeho žena žila s bolesťami ešte nejaký čas, až kým skonala. Ešte počas života mu ale sľúbila, že sa bude modliť za jeho dušu a odpustenie. Donč, vedomý si toho čo urobil, tiež dlho nežil. Dodnes sa vraví, že jeho manželku v bielom možno vídať dvakrát do roka. Najbližšie to bude na Deň všetkých svätých. Je oblečená v bielom a krváca jej ruka z miesta, kde jej ju preťal krutý Donč.
Je to krásny hrad a mnoho zaujímavostí sa dá o ňom dozvedieť, je však lepšie raz vidieť, ako stokrát čítať .... naozaj sa ho oplatí navštíviť.
keď už sme na Orave, tak za zastavenie sa stojí aj Oravská priehrada. Je najväčšou priehradou na Slovensku, v čase sezóny je možnosť plavby na Slanický ostrov umenia.
