V čase lockdownu v rámci okresu bol pre mňa Osečný vrch vďačným výletným miestom, ale aj keď tieto obmedzenia už nie sú, rada sa sem vraciam.
Na Osečný vrch vedie žlté turistické značenie z obce Kolačno, ktoré pokračuje asfaltovanou cestou do miestnej časti Ondrášová. Dá sa však aj vyhnúť nezáživnej ceste po miestnej komunikácii. Neďaleko turistického smerovníka v miestnej časti Ondrášová je zastávka autobusu, tak som využila túto možnosť.
Od smerovníka síce ešte vedie spevnená cesta do osady Hlboké, ale je už tá cesta zaujímavejšia , v údolí medzi miešanými lesmi, výhľadmi a tiež svetlo jarnou zeleňou.
Nad lesom je vidieť už domčeky osady Hlboké.
Zastavujem sa pri kríži, lavička láka na krátky oddych.
Na okraji járku kvitne podbeľ liečivý, jeho kvety sú vhodné na čaje pri kašli ale aj na rôzne iné neduhy.
O čosi ďalej svoju sezónu má za sebou durman obyčajný, ktorý na rozdiel od podbeľu je jedovatý. V stredoveku bol súčasťou súčasťou čarodejných odvarov, mastí ale aj nápojov lásky.
Po chvíli cesta odbočuje a miernym stúpaním sa dostávam k osade Hlboké.
V osade je pár starých upravených domov, zrejme slúžia už len ako víkendové bývanie. Z okraja chodníka sú výhľady do doliny a okolité kopčeky pohoria Tríbeč.
Na lúke za osadou sa nachádza malá kaplnka a na konci lúky na križovatke ciest je tkz turistická oáza.
Od turistickej oázy je odbočka na Osečný vrch. Chodník vedie miešaným lesom s miernym stúpaním.
Výhľady z Osečného vrchu.
Vraciam sa k turistickej oáze, teda k oddychovému miestu odtiaľto už pokračujem žlto označeným chodníkom do Partizánskeho.
Tieto hory a okolie dôverne poznám, tak si nemusím všímať značenia trasy, ale o to viac sa zastavujem pri rozkvitnutých kvetoch, stromoch, ohrievajúcich sa motýľoch na jarnom slnku. Bola to príjemná prechádzka jarnou prírodou.
