Je však zároveň jedným z tých nenápadných pokladov pohoria Tríbeč, ku ktorému sa človek vždy rád vráti. Najmä v období šedých, sychravých dní, keď sa energia akoby vytráca, vie práve krátky výlet do prírody prekvapiť tým, koľko krásy ešte stále ukrýva.
Na Osečný vrch vedie hneď niekoľko chodníkov, z obce Kolačno či z Partizánskeho dvoma trasami a to priamo z mesta po žltej značke, alebo zo sídliska Šípok. Ja sama som na tento vrch vystúpila už zo všetkých strán, no tento krát som si zvolila najkratšiu možnosť. Vyrazila som od miestnej reštaurácie Salaš po žltej značke, po chodníku, ktorý pre mňa nie je len turistickou trasou, ale aj chodníkom spomienok. Kedysi som ním chodievala s deťmi na výlety či na Cestu rozprávkovým lesom. Čas však letí… dnes po tých miestach občas kráčam s vnúčatami, no tentoraz som zostala len ja a spomienky.
Už od Salaša chodník mierne stúpa. V lese je šero, pod nohami blato a vzduch má jesennú melanchóliu. Napriek tomu príroda stále žije, spod lístia sa ešte predierajú posledné huby, na kmeňoch stromov sa držia zaujímavé drevokazné útvary a oči potešila aj nečakane pekná hliva. Na miestach, kde som ju roky zbierala, tentoraz nebola ani stopa, príroda má svoj vlastný rytmus.
Keď sa chodník otvorí na lúku pod vysokým napätím, jemná snehová posýpka dáva krajine zimný nádych. Obloha miestami modrie a zdá sa, že slnko sa možno predsa len odhodlá ukázať. Chvíľku si oddýchnem nad Hlbokým, na okraji lúky stojí pár tichých domčekov. Pôsobia ako pokojné útočisko ďaleko od zhonu, priamo v lone prírody.
Od smerovníka začína strmšie stúpanie. Snehu pribúda a konáriky kríkov zdobia drobné zamrznuté kvapky, ktoré sa v slabom svetle lesknú ako strieborné ozdoby. Čím vyššie kráčam, tým jasnejšie sa ukazuje aj slnko a zrazu akoby sa deň vymenil za iný. Svetlejší, veselší, pokojnejší.
Na vrchole Osečného sa otvorí výhľad na ďalšie kopce Tríbeča. Je to miesto, kde sa človek rád zastaví, nadýchne sa studeného vzduchu a nechá myšlienky plynúť. Tu si dávam poslednú pauzu, odmenu za výstup. Potom už ostáva len cesta späť, ale s pocitom, že aj obyčajný, sychravý deň sa môže zmeniť na krásny.
