Na jeho vrchol vedie zelené turistické značenie od priehrady nad obcou, toto značenie je súčasťou miestneho náučného chodníka.Značenie vedie Drahožickou dolinou a neskôr nás navedie na lesný chodník. V tejto oblasti na značenie už pozor dávať nemusím, chodník poznám už spamäti, nie som tu prvý a dúfam, že ani posledný krát. Sú to miesta, ktoré ma nikdy neomrzia.
Chodník mierne stúpa lesom a prichádzam na prvú vyhliadku, kde sú umiestnené aj dve lavičky, je to dobré miesto na oddych.
Opätovne sa značenie napája na lesnú cestu, aby neskôr sa zas odpojil chodníkom cez les.
Chodníkom je už stúpanie výraznejšie a keď sa medzi stromami začnú zelenieť machom obrastené kamene, je to znak, že vrchol nie je ďaleko.
Naskytá sa aj pohľad pomedzi stromy na bralá Oselného vrchu. Vidieť ich z chodníka len teraz keď okolité stromy nemajú lístie. Pod skalou je suťovisko, ktoré vzniklo veternou eróziou a iným pôsobením počasia.
Sedlo pod Oselným vrchom, odtiaľto vedie chodník na vrchol. I keď celou trasou nebolo snehu, na tejto severnej strane sú pozostatky snehu.
Úzky chodníček obchádza vrchol, miestami je roztopený a zľadovatený sneh, okolo sa zelenejú čučoriedky. Pod skalami je porast vresu. Je zamračené, obloha je sivá, ale kremencové skalky v červeno-ružových farbách oživujú prostredie.
Oselný vrch má nadmorskú výšku 632 metrov jeho vrchol tvoria mohutné kremencové bralá, skaly a skalky. Z vrcholu je kruhový výhľad do okolia.
Na vrcholových skalách rastú mladé brezy, ktovie kde siahajú ich korene.
Výhľady z vrcholu.
Pod skalou sa nachádza sedenie a ohnisko a ja sa vraciam späť do sedla, ale to na dnes nie je všetko, ešte chcem ísť pozrieť Uhlisko, ale o tom nabudúce.
