Jeho vrchol je na rozhraní Trenčianskeho a Nitrianskeho kraja a okresov Bánovce nad Bebravou a Topoľčany. Je to križovatka turistických trás, na vrchol Panskej Javoriny sa dostaneme z Mníchovej Lehoty, z Kálnice, z Hrádku, z Lúk, z Podhradia alebo z Duchonky.
Najkratšia trasa na vrchol vedie z osady Kulháň, je to modro označený turistický chodník, práve túto trasu som využila na svoj výstup aj ja.
Pri smerovníku Kulháň, rázcestie, sa nachádza menšie parkovisko, aj keď trasa vedie ďalej ešte asfaltovanou cestou, je tu zákaz vjazdu.
Modro označený turistický chodník nás dovedie k ohradenému rybníku s výstrahou na strážcov rybníka, z ktorých sa vyklubali celkom mierumilovní hafani.
Asfaltová cesta sa kľukatí a okraj cesty zdobí na žlto kvitnúci prútnatec metlovitý.
Modro značený chodník odbočuje na príjemnú lesnú cestu, v chládku vysokých stromov, zurčiaceho Bystrého potoka v doline pod cestou a za spevu vtákov sa kráča príjemne.
Vlhkosť pritiahla na chodník aj salamandry škvrnité , treba si dávať na chodníku pozor, aby sme niektorú nezašľapli. Je ich celkom dosť touto trasou.
Od smerovníka Údolie Bystrého potoka sa terén mierne dvíha, ale nie je to extrémne prevýšenie. Tu chodník pokračuje už na opačnom brehu potoka.
Na chodníku stretám aj svoje „kolegyne“ na rozdiel od nich ja si na chrbte nemusím niesť svoj domček. Že som pomalá, že chcem všetko vidieť, zdokumentovať, veď predsa dôležitejšie ako zvíťaziť, je zúčastniť sa. A v tomto slimačom tempe sa dostávam k zaujímavému smerovníku ktorý o pár rokov zhltne strom na ktorom je pripevnený.
Pri prameni Bystrého potoka sa môžeme osviežiť a posedieť si v príjemnom tieni stromov na lavičke. Pri vode je krásne zakvitnuté záružlie.
Od prameňa sa pokračuje lesnou cestou, neskôr chodníkom cez les až k bývalému salašu. Tu už staré smerovky sú nahradené novými.
Lúky sa už zrejme nespásávajú, ale umožňujú obmedzené výhľady na okolité kopce.
Po ďalšom krátkom úseku lesom je tu ďalšia lúka a už z tej nasledovnej by malo byť vidieť rozhľadňu postavenú na vrchole Panskej Javoriny.
Celodrevená rozhľadňa má výšku 16 metrov a poskytuje kruhový výhľad na hrebeň Považského Inovca, doliny Váhu a Nitry, Malé a Biele Karpaty, Strážovské vrchy a Tríbeč. Viditeľnosť však v mojom prípade nebola ideálna.
Pri vstupe na rozhľadňu je tabuľa s básňou Milana Rúfusa:
Detské krédo
Verím, verím, verím -
húska s bielym perím:
dníčkom, ktoré žijem,
vodičke, čo pijem,
snom, čo v noci sníva
moja hlávka živá,
verím z duše rada
dažďu, ktorý padá,
verím slnku, trávam,
hrám, ktoré sa hrávam,
verím ľuďom, slovám…
Stále, zas a znova
verím odovzdane
Tvojmu dielu, Pane.
A tak moja viera
Tvoje klásky zbiera –
húska s bielym perím.
Od vekov tak verím.
Výhľady z rozhľadne.
Donedávna pod rozhľadňou bol vybudovaný turistický prístrešok so stolom a lavicami, ale už nie je, zostala po ňom len hrstka popola, tento prístrešok vyhorel, či náhoda, alebo úmysel, to sa nevie. V každom prípade je to škoda.
Rovnakou trasou sa vraciam späť, cesta sa mi už kľukatí, parkovisko je neďaleko, bol to pekný deň....
