Mala by to byť krátka trasa, tak som ju plánovala spojiť aj s inými aktivitami, veď Sklené Teplice sú známym kúpeľným mestom. Aspoň budem mať čas aj na kúpanie a na prechádzku v areály kúpeľov.
Moja trasa začína žltým turistickým značením od autobusovej zastávky pri kúpeľoch, potom budem pokračovať zeleným značením až na Pustý hrad a odtiaľ ku Kapitulským bralám. Cestu naspäť od týchto brál už absolvujem po asfaltovej ceste.

Je pekný deň, slnečno, pri bazénoch ešte nie je veľa ľudí predsa len je ešte zavčasu. Skoro som minula odbočku, ktorá vedie cez potok Teplica uličkou medzi domy. Značenie bolo vlastne zatreté, tak som sa obzerala po ďalšom, či idem správnym smerom. Neviem kto a za akým účelom vyvíja podobné aktivity.
Cesta pokračovala cez lúky a les smerom hore.

Keď som sa obzrela, už som videla len strechy domov a neďaleký kostol.

Prechádzam lúkami, zablatenou lesnou cestou.


Už by sa každú chvíľu mal objaviť hrad. A je to tu.

Pustý hrad sa nachádza západne nad obcou Sklené Teplice, nazývaný aj hrad Teplica, Sklenoteplický hrad, alebo Červený hrad.
Nachádza sa na strmom kopci vo výške 629 m n. m. a jeho pôvod nie je známy. V roku 1456 sa ho zmocnili Jiskrové vojská. V bojoch s poľským kráľom Kazimírom, bol v roku 1471 poškodený a následne v roku 1489 obnovený. Zánik hradu sa odhaduje v priebehu 17. storočia. Stavebný materiál z rozpadajúcich sa ruín hradu bol v rokoch 1807 - 1810 použitý na stavbu kostola v Sklených Tepliciach.
Zrúcaniny hradu, o ktorého pôvode sa nezachovala žiadna zmienka (prvýkrát sa písomne spomína v roku 1456), zbúraný bol po roku 1602. /wikipédia/
Obzerám sa navôkol, našla som len nepatrný zostatok hradného múru. Nikdy vopred nevyhľadávam materiály o miestach ktoré chcem navštíviť. Chcem si vytvoriť taký ten vlastný obraz o okolí. Preto som nebola na to pripravená, že ide o zaniknutý hrad.

Pokračujem zeleným značením smerom ku Kapitulským bralám. Cestička vedie popri vodnej nádrži Pustý hrad. V okolí sú rekreačné chaty, čo však nebráni kačke s početnou rodinkou brázdiť tiché vody nádrže.

Navôkol poletujú vážky, a sem tam sa podarí aj niektorú zvečniť.

V okolí nádrže sú lavičky, ohniská, skvelé miesto pre posedenie a relax.

Neďaleko sa týčia Kapitulské bralá.

Prírodná pamiatka Kapitulské bralá je výrazná krajinná dominanta vypínajúca sa nad dolinou potoka Teplá – vstupnou bránou do CHKO Štiavnické vrchy. Ide o výnimočný produkt vulkanizmu. Bralá sú tvorené ryolitovými lávami, ktoré sú nesmierne husté, vďaka čomu sa – na rozdiel od trebárs čadičových láv – nerozlievajú do lávových prúdov a príkrovov, ale vytvárajú vytlačené kopy a valy nad miestom výlevu. Kapitulské bralá sa pýšia skutočne zaujímavým reliéfom – nachádzajú sa tu skalné veže vysoké neraz i 20 - 30 metrov, ale napríklad i kamenné moria. Zaujímavé je i nevšedné ružovkasté zafarbenie tunajšieho ryolitu. Vo vrcholovej časti brál sa nachádza niekoľko pekných vyhliadkových miest, jedno z nich je opatrené i krížom. Na nezalesnených južných svahoch možno obdivovať pozoruhodnú teplomilnú vegetáciu s množstvom vzácnych druhov. Oblasť Kapitulských brál nie je prístupná po oficiálnych turistických chodníkoch. Kto by sa sem však chcel predsa len vybrať, východiskom mu môžu byť Sklené Teplice či obec Lehôtka pod Brehmi /wikipédia/
Keďže k bralám nevedie značený chodník, tak nemám odvahu aby som vyšla na vrchol hoci by to bolo určite zaujímavé.
Vraciam sa po ceste do Sklených Teplíc. Na území obce vyvierajú termálne pramene s teplotou vody 28-53°C. Alkalicko-sadrové minerálne pramene s jaskynným kúpeľom boli známe už v 16. storočí. Liečia sa tu choroby pohybového ústrojenstva a nervové choroby.
Po prechádzke mi dobre padlo posedenie v teplej vode sedacieho bazénu, ako aj schladenie v plaveckom bazéne termálnych kúpeľov. Na jaskynný kúpeľ tkz „Parenicu“ kde voda dosahuje teplotu 42 stupňov som v takomto peknom počasí nemala chuť, možno neskôr v chladnejšom počasí sa tam pôjdem okúpať.
Ešte som sa poprechádzala popri potoku a prameňoch.


Po vynikajúcej ľadovej káve sa s kúpeľmi, ako aj s mestečkom lúčim, bol to príjemne strávený deň, aj keď vlastne ten Pustý hrad som nevidela.

