Na hrad vedie z Gaderskej doliny značkovaný chodník. V polovici cesty na čistinke stojí reštaurácia s ubytovaním.
Po prudšom stúpaní lesom sa mi naskytli výhľady do Turčianskej kotliny.
Hrad Blatnica bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia na ochranu cesty vedúcej z Nitry na sever zvanej magna via. Prvým majiteľom bol Peter z Brezovice, neskôr sa stal hrad kráľovským majetkom.
Keď sa začala používať cesta cez Mošovce do Martina, dôležitosť hradu upadla. Neskôr hrad prechádzal rukami rôznych držiteľovnapr. Pongrác zo Svätého Mikuláša, Peter Komorovský, rodiny Necpolskovcov, Juštovcov.
Hrad rozšírili až Révayovci ktorí ho vlastnili od roku 1540. Vybudovali predhradie s novými budovami. Na konci 17. storočia sa hradu zmocnili povstalci Imricha Thökölyho a na začiatku 18. storočia aj kuruci Františka Rákócziho II.
V roku 1744 ešte sa hrad opravil ale od roku 1790 už nebol obývaný odvtedy pustol.
Hrad sa skladal z pomerne úzkeho paláca ktorý bol zosilnenýna severnej a južnej strane polkruhovými vežami. Na severovýchodnej strane chránila hrad strmá priepasť.
Západná veža je oveľa mohutnejšia túto sprístupňovalo točité schodište. Na juhovýchodnej strane bolo malé nádvorie uzavreté hradbami so štvorbokou vežou. Zachované je murivo západnej veže, ktorá sa čnie aj dnes do veľkej výšky a sú nej vidieť štrbinové strieľne.
Združenie na záchranu hradu Blatnica - Diadém pôsobí od roku 2008 na prácach na hrade Blatnica.
Výhľady z hradného brala.
Mladí členovia združenia predávajúci propagačné predmety brožúry či magnetky.
Nemilo ma prekvapila však reakcia jedného mladého pána, ktorý v spoločnosti priateľky a zapálenej cigarety opúšťal hrad. Keď mu títo mladí ľudia nevtieravým spôsobom dali otázku či nechce si kúpiť magnetku na pamiatku, jeho odpoveď bola nie, ja som si zobral na pamiatku kameň.
Mrzí ma to, že som jeho poznámku nechala bez slov, úplne ma zarazila jeho arogancia. Keby tak každý návštevník hradu odniesol kameň, tak by sme sa chodili dívať len na miesto kde kedysi stál hrad.
O Blatnickom hrade kolujú 3 povesti.
1.
Krutý hradný pán sa zmocnil nevesty iného, a tá sa mu zunovala, neváhal ju zabiť a syna dal zamurovať. Otrávil aj svoju druhú ženu. Dodnes počuť v múroch hradu plač dieťaťa a možno stretnúť duchov zavraždených žien.
2.
Z hradu Blatnica zostali len zrúcaniny. O tom, že pánmi hradu v 13.storočí boli templári, písal v roku 1718 aj historik Michael Bombardius. Kedže hrad viackrát prestavali, po mocných templároch sa nič nezachovalo. Až na to, že podľa jednej povesti zamurovali jedného mnícha na hrade. Zamurovali ho za živa a ústa mu uzamkli zámkom. A skutočnosť? Hľadači pokladov našli náhodou v zrúcaninách hradu zamurovanú mužskú kostru s visiacim zámkom na ľavej čelusti...
3.
V legendách o slávnom Blatnickom hrade sa spomína odvážny mládenec Blatoň, ktorý zachránil hneď dva životy, a to nie hocijaké. Išlo o slávne nitrianske kniežatá Pribinu a Mojmíra. Páni sa vybrali na poľovačku a keďže i pod Plešovickým hrebeňom žili tury, zatúžili po ich trofeji. Samicu tura, ktorá mala mláďa, zasiahli kopijou, ale nepresne. Vážne zranené a rozzúrené zviera sa rútilo na oboch prominentov. Smelý Blatoň nezaváhal a dýkou ho zabil. Postaral sa tak nielen o bezpečnosť prominentných lovcov, ale aj o svoju budúcnosť. Odmietol síce lukratívnu Pribinovu ponuku, aby bol šéfom jeho strážcov, prijal však dar - krásny meč a stavebný pozemok na budúci hrad. Zrejme podľa neho dostal hrad názov Blatnica a územie na počesť pamätnej poľovačky na turov nazvali Turiec.
