Od malého námestia vedie k hradu modré turistické značenie. Pod hradbami sa nachádza zvonica. Na konci ulice je cintorín, popri cintoríne sa ide hore miernym stúpaním k zrúcanine hradu.
Hrad Branč nechal postaviť v rokoch 1251-1261 magister Aba z Hlohovca. V ďalších rokoch sa tu vystriedalo viac majiteľov. V roku 1309 získal hrad Matúš Čák Trenčiansky, na krátku dobu boli majiteľmi hradu aj český kráľ Ján Luxemburský. V roku 1394 bol majiteľom Žigmund Luxemburský, ktorý ho dostaval na gotický skalný hrad s útočnou vežou, palácom, kaplnkou a v juhovýchodnom rohu stredného hradu s vysokým hradbovým obvodovým múrom.
V 16. storočí sa stal hrad vlastníctvom Františka Nyáryho, ten však neskôr postavil kaštieľ v Sobotišti a hrad začal chátrať.
Hrad Branč patril do siete pohraničných hradov, ktoré zabezpečovali ochranu ciest smerujúcich z Moravy ku karpatským priesmykom. V období tureckých vojen hrad slúžil ako útočište okolitému obyvateľstvu. V rokoch 1674 – 1675 bol väznicou protestantských kňazov, ktorí boli odsúdení bratislavským súdom na galeje
Hrad je rozdelený na dve hlavné časti a to dolný hrad a stredný hrad. Medzi dolným a stredným hradom je suchá hlboká priekopa, ktorá zvyšovala prirodzenú výšku opevnenia stredného hradu.
Stredný hrad sa delil na dve časti a to severné nádvorie stredného hradu a obytnú palácovú časť.
Od 90.-tych rokov 20. storočia sa na hrade robil archeologický prieskum. Vyčistili sa zarastené plochy vnútorných nádvorí a vonkajšie okolie, spevnilo a zakonzervovalo sa murivo. Zrejme ešte práce na hrade budú pokračovať, nachystaný materiál tomu napovedá.
Ako o každom hrade, aj o hrade Branč kolujú povesti a legendy.
Smrť lúpežného rytiera
Lúpežný rytier Pongrácz sa hradu zmocnil násilím a bývalých majiteľov dal zavraždiť. Raz večer pustil svoju stráž za zábavou do okolitých dedín a on sám sa hrdo prechádzal po tichom hrade. Tu zazrel odchýlené dvere do podzemných priestorov. Vošiel sem a pustil sa chodbou, ktorá akoby nemala konca. Zrazu sa pred ním ozval prenikavý piskot a čosi čierne mu vletelo rovno do tváre. Pocítil náraz, pálčivú bolesť a v očiach tmu. Poslepiačky sa v kŕči oháňal dýkou a na druhý deň ho našli dodriapaného na tvári a s dýkou hlboko v hrudi. Božia spravodlivosť si ho našla. Lúpežný rytier sa možno zabil sám a pri ňom ležalo iba bezduché telo veľkého netopiera.
Čierna pani
Kedysi dávno tu totiž žil hradný pán s krásnou, ale veľmi prieberčivou dcérou. Na každom pytačovi našla chybu. Otca prešla trpezlivosť a dcéru preklial. Odvtedy blúdi nocou po hrade ako čierna pani a hľadá niekoho, kto by ju odklial. Podmienkou je, že sa jej dotyčný nesmie zľaknúť. Raz napríklad naďabila na pastiera a po tri noci sa mu zjavovala v rôznych podobách. Prvú noc sa pastier obrovskej ropuchy nezľakol, ale druhú noc pred ozrutným hadom ušiel. Tretiu noc mu dievka oznámila, že nie je hrdina, čo by si zaslúžil hradné poklady. Čierna pani tak dodnes hľadá odvážlivca, ktorý by zo strachu pred jej premenou nezobral nohy na plecia.
