Obec Bzovík sa rozprestiera v údolí Krupinskej planiny, v okrese Krupina. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1135 v kráľovskej listine, spolu so zakladateľom kláštora, županom Lampertom.
Bzovík bol pôvodne benediktínsky kláštor, zasvätený uhorskému kráľovi sv. Štefanovi. Neskôr tu vzniklo premonštrátske prepoštstvo a postupne sa stalo najväčším feudálnym panstvom v Honte.
V 15. storočí sa kláštory stávali častým terčom útokov nepriateľov, čo vyvolalo potrebu prestavať kláštor na pevnosť. Kláštor Bzovík napadol v roku 1530 Žigmund Balassa oligarcha zo stredného Slovenska. Rehoľníkov vyhnal z kláštora a prestaval ho na protitureckú pevnosť. Časti kláštora mu slúžili na bývanie, zbúral poškodený kostol a južnú vežu s južným kláštorným krídlom. Vystaval opevnenia ktoré mali strielne, vnútorné ochodze a štyri nárožné bašty. Z vnútornej strany boli ubytovania pre vojakov a hospodárske budovy. Okolo celej pevnosti bola vodná priekopa a na vstup slúžil padací most.
Žigmund sa preslávil hlavne majetkovými spormi so šľachtou a tiež svojou krutosťou voči poddaným. Po jeho smrti zdedila pevnosť jeho vdova Barbora, rodená Fánchyová. Rodina Fánchyovcov vlastnila pevnosť až do polovice 17. storočia.
Aj v ďalších rokoch mal kláštor pohnutý osud. V roku 1620 vyhorel, koncom 17. storočia sa vrátil cirkvi a v roku 1678 ho dobyli povstalci Imricha Tököliho.
Od tohto obdobia kláštor spel k zániku, krátke obdobie ho vlastnil rád jezuitov, ostrihomský arcibiskup. Od 19. storočia začal chátrať.
Dielo skazy vykonala aj druhá svetová vojna a tiež obyvateľstvo.
Na obnovu hradu sa v roku 2015 vytvorilo občianske združenie Pod hradom Bzovík. Na ich stránke som sa dočítala, že ide o skupinu mladých ľudí, ktorí majú v záujme rozvoj obce a jej okolia. Budú sa venovať a venujú sa vytváraniu prostredia pre vidiecky turizmus a agroturizmus. Budú podporovať a organizovať kultúrno-spoločenské a športové podujatia.
Na obnove hradu sa podieľajú aj nezamestnaný v rámci Národného projektu Zapojenie nezamestnaných do obnovy kultúrneho dedičstva.




















Niektoré zásahy na hrade však naznačujú, že hrad nebude mať už svoju pravú historickú podobu.





Ako snáď o každom hrade, aj o hrade Bzovík koluje povesť. Podľa nej sa noc čo noc po jej múroch prechádza veľmi utrápený a zúfalý prízrak dcéry urodzeného pána Balassu. Mnísi, ktorých vyhnal z kláštora jej otec, ju uniesli, zúrivo sa na nej vyvŕšili a v utrpení ju nevinnú pripravili o život. Ona však chúďa ani po smrti nenašla pokoj a tak sa každú noc tmolí po múroch a srdcervúco stoná a narieka.
Ako sa dostaneme na hrad? Z hlavnej cesty popri kostole sa odbočí smerom na Uňatín, asi po 400 metroch odbočíme na poľnú, štrkom vysypanú cestu, ktorá vedie k parkovisku pod hradom.
Výlet na hrad Bzovík je vhodný aj pre rodiny s menšími deťmi, samozrejme treba dbať na ich bezpečnosť. Na internete sú síce uvedené otváracie hodiny, ale hrad bol otvorený volne.