Na bralách nad obcou Lednica už v 9 storočí bolo opevnené slovanské sídlisko. Neskôr v roku 1259 tu bol postavený hrad, ktorý slúžil ako pohraničný, strážny hrad, ktorý strážil obchodnú cestu na Moravu.
Na hrade sa vystriedalo viacero majiteľov. Prvým držiteľom hradu bol župan Marek z Lednice. Jedným z majiteľov hradu bol aj mladý Michal Telekeši, ktorý bol v roku 1601 popravený za zbojstvá. Medzi najznámejších majiteľov hradu patrili Matúš Čák Trenčiansky, Pakšiovci, Rákociovci ale aj lúpežný bratia Podmanickí a Maťašovskí.
Posledný majiteľ hradu bol Jozef Maťašovský, ktorý na hrade býval od roku 1710 až do svojej smrti v roku 1754, ktorý dal opraviť hrad. Po jeho smrti hrad chátral, z hradu zostali postupne ruiny.
Občianske združenie, Historicko-astronomická spoločnosť, už viac ako desať rokov intenzívne pracuje na obnove hradu. Ich cieľom je zachovanie hradu a jeho okolia ďalším generáciám.
Ale poďme teraz na hrad. Od kostola, vedľa hlavnej cesty, vedie značený chodník až k hradu Lednica. Nie je možnosť poblúdiť, hrad leží priamo nad obcou.
Do hradu sa kedysi vchádzalo padacím mostom cez dolné nádvorie, z opevnenia dolného nádvoria zostali len pozostatky.
Do horného hradu sa vchádza cez 12 metrový do skaly vytesaný tunel.
Kedysi bolo na hrade 45 miestností okrem miestnosti vo veži Straka. Z tohto pohľadu čo z neho zostalo sa to ani nezdá.
Navôkol vládne pracovný ruch a tiež je tu množstvo potrebného materiálu na záchranné práce.
Na vyhliadku, sa vystupuje kovovým rebríkom. Odtiaľto je vytesaných do skaly 80 schodov, ktoré viedli až na vrchol, k pozorovateľni Straka.
Už počas výstupu na najvyšší bod sú výhľady na ostatné časti hradu.
Z vrcholu výhľady do okolia.
Povesť o Lednickom hrade.
Lednický hrad sa často stával miestom veľkopanských zábav, na ktorých šľachtici zo širokého okolia hýrili i niekoľko dní. Súčasťou hostín však často bývalo zneužívanie mladých lednických dievčat. Keď sa podľa starej povesti konala svadba panského hájnika Ondreja s Katarínkou, vtedy pán hradu žiadal priviesť na hrad mladú nevestu a vymáhal si od nej právo prvej noci. Drábi po ňu prišli a odviedli ju podľa rozkazu. Orodovať za ňu išli na hrad richtár i farár, nič však nepomohlo, hradný pán ju neprepustil. Zúfalá Katarínka nechcela porušiť manželský sľub, a preto radšej volila dobrovoľnú smrť. V miestnosti hradu zbadala otvorené okno a vyskočila cezeň do priepasti pod hradom, kde ráno objavili jej bezduché telo. Tam, kde dopadla, vytryskol prameň. Pohreb Katarínky bol veľký, zúčastnili sa ho všetci Ledničania, ba i poddaní z okolitých dedín. Jedného dňa našli ľudia Ondreja na hrobe svojej ženy mŕtveho. Pochovali ho vedľa nej. Na znak tejto vernosti postavili poddaní na strmej skale pod hradom drevený kríž, ktorý po dlhé stáročia potomkovia Ledničanov obnovovali, ak podliehal zubu času.
