Po hradoch - 47. Čičva

V katastri obce Sedliská, okres Vranov nad Topľou, nad miestnou časťou Podčičava stoji zrúcanina hradu Čičva.

Po hradoch - 47. Čičva
Písmo: A- | A+
Diskusia  (2)

V roku 1270 daroval  Uhorský kráľ Štefan V. zakladateľovu rodu Rozgonyiovcov panstvo v Zemplínskej stolici „zem Čičava“.

Neskôr jeho synovia postavili v rokoch 1309-1316 na výbežku Beskydského predhoria, nad Podčičavou hrad, ktorý slúžil ako strážna pevnosť obchodnej cesty do Poľska.

Hrad bol strediskom rozsiahleho panstva, kde patrilo 60 obcí. Hrad mal dôležitú úlohu vo vojenských konfliktoch  na čo ho predurčovala strategická poloha.

V roku 1527 ho vypálili vojská Jána Zápoľského po zrenovovaní neskôr vojská Imricha Thököliho. V roku 1703 sa hradu zmocnil František Rákoczi II., ktorý ho zrenovoval ale v roku 1711 bol dobytý cisárskymi vojskami, ako stredisko odporu šľachty proti cisárovi  v protihabsburgských povstaniach bol zdemolovaný.

Skryť Vypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

Významnými majiteľmi hradu boli Rozgonyiovci. Po vymretí rodu po meči, sobášom získal hrad a panstvo  Andrej Báthory. Najznámejšou postavou je jeho vnučka Alžbeta Báthoryová, známa ako „krvavá Čachtická pani“,  ktorá do sobáša s grófom  Nádasdym priniesla ako veno práve Čičviansky hrad. Neskôr ako veno dostala hrad jej dcéra Katarína  ktorá sa vydala do rodu Drukethovcov.

Práve počas éry Drukethovcov dosiahol hrad najväčší rozmach. Bol tu uložený archív Zemplínskej stolice a konali sa tu stoličné zhromaždenia. Jedným z posledných majiteľov hradu Barkóczyovci, ktorý hrad získali ženbou.

V 16. a v 17. storočí sa v hrade nachádzala „Čičvianska kniha lží a luhárov“ Kde sa do nej s menami luhárov zapisovali tie najnehoráznejšie klamstvá a nepravdy. Ktovie či by v dnešnej dobe kniha na to stačila, skôr celá knižnica.

Skryť Vypnúť reklamu

Tak poďme sa pozrieť na hrad. Pod hradom sa nachádza nestrážené parkovisko, ale pokiaľ sa tam nachádza miestny strážca a prispejete mu na malinovku, tak sa kľudne môžete vybrať na hrad, auto vám postráži.

Od parkoviska pokračujeme chodníkom k miestnemu cintorínu, chodník vedie povedľa neho.

cintorín Sedliská - Podčičava
cintorín Sedliská - Podčičava 

Nad cintorínom sa nachádza hrobka rodu Hadik-Barkoczy. Zaujímavosťou je, že v tejto hrobke sa nikdy nepochovávalo, členovia rodiny ležia na blízkom cintoríne.

hrobka rodu Hadík - Barkoczy
hrobka rodu Hadík - Barkoczy 

Výhľad od hrobky na oblasť Nízkych Beskýd.

výhľad
výhľad 

Tento neveľký hrad sa tiež opravuje, v okolí sú umiestnené informačné panely ktoré nás oboznamujú z históriou hradu a tiež s faunou a flórou tejto oblasti. Všade navôkol je čisto aj napriek tomu že sú tu vytvorené oddychové zóny s možnosťou opekania, čo nebýva pravidlom.

Skryť Vypnúť reklamu

okolie hradu Čičva
okolie hradu Čičva 
okolie hradu Čičva
okolie hradu Čičva 
okolie hradu Čičva
okolie hradu Čičva 

Nákres hradu zo 17. storočia.

Obrázok blogu

Zákutia hradu Čičva

hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 
hrad Čičva
hrad Čičva 

Výhľady z hradu Čičva.

Obrázok blogu
Obrázok blogu
Obrázok blogu

Ako snáď o každom hrade tak aj o hrade Čičva koluje nasledovná legenda:

Raz neskoro v noci sa cigán Kandrač aj so svojou kapelou vracali domov zo svadby, na ktorej hrali. Keď prechádzali popod hrad Čičva, zastal pri nich čierny koč, ktorý ťahali čierne kone. Z koča sa ozval hlboký hlas: „Hej, cigáni, neprišli by ste zahrať aj na moju hostinu? Dám vám za to peknú odmenu.“ Cigáni napokon súhlasili a nasadli do koča, ktorý ich zaviezol do neznáma. Na hostine bolo veselo. Cigáni hrali a popritom popíjali červené víno. Vtom si však cigán Kandrač musel nutne odskočiť. Jediné miesto, kde nikto nebol, bola stajňa. Bol už na odchode, keď vtom začul tichý hlas: „Kandrač, Kandrač!“ V stajni však nikto nebol. Kandrač nad tým len mávol rukou, pretože bol presvedčený, že vypil priveľa vína. Hlas sa ale ozval znova: „Kandrač, stoj, neodchádzaj!“ Kandrača oblial studený pot a vystrašene sa začal obzerať po stajni. Spozornel hneď, keď uvidel v rohu stajne čierneho žrebca. Ten k nemu opäť prehovoril: „Cigán, čo ma nespoznávaš, to som ja gróf Barkóczy!“ Kandrač najprv neveril, potom si ale všimol podobu v jeho očiach. Žrebec pokračoval: „Obaja sa teraz nachádzame v pekle. Diabol ma premenil na koňa, pretože som sa počas svojho života správal zle. Pri odchode z pekla si nežiadaj nič iné, iba vrece uhlia.“ Vystrašený Kandrač vyšiel zo stajne, dohral s kapelou a po skončení oslavy si nepýtal nič iné, iba uhlie. Diabol ich nechal odviezť svojím kočom a keď prešli hranicu pekla a nášho sveta, uhlie sa premenilo na zlato. Cigáni sa neskutočne tešili a začali žiť panským životom. O ich zbohatnutí sa dozvedela aj manželka zosnulého grófa Barkóczyho. Tá si dala Kandrača zavolať do svojho kaštieľa v Tovarnom. Cigán jej povedal o záhadnom čiernom koči, o hostine diabla aj o grófovi Barkóczym, premenenom na čierneho žrebca, vďaka ktorému prežil a zbohatol. Grófka sa neubránila slzám, veľmi chcela manželovi pomôcť, a tak sa zatvorila do svojej komnaty. Niekoľko týždňov nevychádzala, iba rozmýšľala, ako by svojmu milému pomohla. Napokon dala postaviť nocľaháreň pre všetkých, ktorí boli v núdzi. Jedinou podmienkou bolo, že každý, kto tam bude chcieť prespať, sa musí modliť za grófa Barkóczyho. Hovorí sa, že dodnes počas hlbokej noci vidno čierneho žrebca, ako sa preháňa okolo hradu a snaží sa nájsť svoj pokoj.

Irena Šimuneková

Irena Šimuneková

Bloger 
Populárny bloger
  • Počet článkov:  757
  •  | 
  • Páči sa:  465x

Žijem, teda som a som na tomto svete rada. Mojim mottom sú nasledovné citáty:Aj keby som vedel, že zajtra celý svet zanikne, dnes by som ešte zasadil moju jabloň. — Martin Luther KingJediné bohatstvo, ktoré uznávam, je bohatstvo ducha a dobrota srdca. — Ludwig Van BeethovenŽivot človeka má zmysel, ak po ňom zostane vo svete o trochu viac lásky a dobra. — Alfred Delp Zoznam autorových rubrík:  len takSúkromnéNezaradené

Prémioví blogeri

Skryť Zatvoriť reklamu