Ale to ma neodradilo od návštevy, veľa krát som ho z diaľky pozorovala, že raz, raz, tam pôjdem a tento deň som si na to určila.
Trochu som poplietla otváracie hodiny a pán v čiernej rovnošate SBS mi zahatal cestu. Tak som mala polhodinu k dobru, aby som obišla čo sa okolo obísť dalo, odfotografovala okolie, ako aj hrad z vonkajšej strany.
Na rozdiel od doliny na hradnom vrchu bolo krásne a slnečno.
Spišský hrad je hradná zrúcanina zaberajúca vrchol travertínovej kopy Spišský hradný vrch, tvoriaca dominantu širokého okolia na hlavnom cestnom ťahu spájajúcom východoslovenské regióny Spiš a Šariš.
Je nielen dokladom vývoja architektúry od 12. do 18. storočia u nás, ale svojou rozlohou prevyšujúcou 4 hektáre (presne 41 426 m²) je jedným z najväčších hradných komplexov na Slovensku a aj v Európe.
V roku 1961 Spišský hrad v rámci prvej skupiny vybraných historických objektov vyhlásila vláda SSR za národnú kultúrnu pamiatku a takmer vzápätí, po rozsiahlom archeologickom a historicko-architektonickom výskume, sa začala komplexná záchrana hradu.
Rozsiahle výskumy priniesli množstvo nových závažných poznatkov, týkajúcich sa nielen genézy samotného hradu, ale aj širšieho územia. Konzervačné a reštauračné práce prebiehajú na Spišskom hrade v podstate dodnes. /wikipédia/
Je deväť hodín a ja sa vyberám k pokladni. Som dnes prvou návštevníčkou hradu a dostávam so sebou virtuálneho sprievodcu.
Musím veľmi oceniť túto pomôcku, idem si svojim tempom a púšťam si jednotlivé state výkladu, podľa toho kde sa práve nachádzam.
Dolina je ako mliečne more.
Medzitým mi môj virtuálny sprievodca opisuje históriu hradu.
Ranohistorické osídlenie hradného kopca na prelome letopočtov keltským kmeňom Kotínov.
Prví Slovania sa tu začali objavovať na prelome 5-6 storočia.. Následné slovanské osídlenie sa lokalizovalo na susednej planine vyvýšeného Dreveníka / to bude ďalšou mojou zastávkou/.
Jednotlivé výklady sú obohatené povesťami zo Spišského hradu.
Dostávam ku kruhovej veži. Pôvodná veža bola krátko po svojom vzniku zničená zrejme tektonickou poruchou a nahradená v prvej tretine 13. storočia tou dnešnou, v jej tesnom susedstve.
Výhľady z veže.
Polovica 15. storočia znamenala pre dejiny Spišského hradu z celouhorského hľadiska významné obdobie. V roku 1437 zomrel kráľ Žigmund Luxemburský a kráľovná Alžbeta Luxemburská povolala na ochranu záujmov svojho syna Ladislava bratrícke vojská Ján Jiskru z Brandýsa. Ten po ovládnutí okolitého územia sa zameral na dobytie hradu. Po prvom neúspešnom pokuse sa mu však po dohovore s vtedajším hradným kapitánom podarilo hrad ovládnuť.
Hrad, ktorý sa stal Jiskrovým sídlom, zažil nový stavebný rozmach. Jeho výsledkom bol vznik nových stavieb na hrade a nového opevnenia predovšetkým dolného nádvoria. Prvou stavbou, datovanou do tohto obdobia a na toto miesto, bola kruhová pevnôstka (tzv. Jiskrova) s priemerom sedemnásť metrov./wikipédia/
Ďalšími majiteľmi hradu boli Zápoľskí, Turzovci, Čákovci.
V priestoroch hradu je vysunutá expozícia Spišského múzea.
Hradná kaplnka
A schádzam na dolné nádvorie.
Hmla by zrejme neustúpila ani keby tieto delá vystrelili.
Ešte pohľad späť, lúčim sa s hradom a s mojim vynikajúcim virtuálnym sprievodcom. Že bola hmla? Nevadí, aspoň mám dôvod sa sem ešte vrátiť.
Jedna z povestí.
Turci sa chystali dobyť Spišský hrad. Župan Arnold chystal silnú obranu. Chán Šejbán veliteľ Turkov mal krásnu dcéru Šad. Chcel jej ukázať dobytie Spišského hradu, čo sa mu však nedarilo.
Jedného dňa županov syn Mikuláš a jeho zbrojnoši išli na obchôdzku do lesa. Tam našli Šad a uniesli ju na hrad. Rozhodli sa, že Chánovi Šejbánovi vrátia Šad iba keď Turci prestanú obliehať hrad. Ako zábezpeka, že každá strana dodrží slovo, Mikuláš išiel ku Chánovi. A tak sa aj stalo, Šad prepustili, Turci odtiahli a Chán prepustil Mikuláša.
Lenže Mikuláš robil Šad na hrade spoločnosť a zahľadeli sa do seba. Tak sa s ním vrátila na Spišský hrad a chystala sa veľkolepá svadba. Sobáš mali v Štiavniku, po sobáši zrazu zasvišťal turecký šíp a zabil Šad, bol to svadobný dar od jej otca.
