Turčianskym sa nazýval preto, lebo od polovice 13. storočia tu sídlil Turčiansky komitát a hrad bol využívaný na administratívne účely.. V 14. storočí vznikla samostatná Turčianska stolica a jej sídlom sa stal Sklabinský hrad a Turčiansky hrad získal názov Zniev.
Na hrad vedie zelené turistické značenie z obce Kláštor pod Znievom, s možnosťou parkovania pri cintoríne.
Odtiaľto vedie chodník, popri múre cintorín,a lúkou a neskôr odbočuje do lesa. Z lúky boli i keď zahmlené ale pekné výhľady na Veľkofatranské končiare.
Ďalej sa pokračuje príjemnou lesnou cestičkou pomedzi vysoké ihličňany. Chodník dva krát križuje zvážnicu a od vyhliadkovej lavičky, ktorá sa nachádza bokom od značeného chodníka nasleduje strmšie stúpanie.
Vyhliadka trasou na hrad.
Chodník vedie ďalej lesom, popri skalách s menšími jaskyňami, nájdeme tu aj výklenkovú kaplnku Margity Uhorskej aj s posedením. Margita Uhorská bola uhorská princezná a rehoľníčka, dcéra uhorského kráľa Belu IV. a byzantskej princeznej Márie Laskariny. Za svätú bola vyhlásená v roku 1943.
Skaly a jaskynky.
Chodník neskôr odbočuje ku Kláštorskej vyhliadke.
Od vyhliadky je chodník už len mierne stúpajúci, od ďalšej jaskyne je krátke, strmé stúpanie na hrad.
Hrad Zniev dal postaviť panovník Béla IV. po tureckých vpádoch. Jeho hlavnou úlohou bolo chrániť vstup do Turca na obchodnej ceste z Ponitria. Prvá písomná zmienka o hrade je v listine z roku 1243 kde sa hrad spomína ako „castrum Turucz“.
Staviteľom hradu bol Ondrej z rodu Ivankov, staval v oblasti osady dlhšie osídlenej benediktínskymi mníchmi. Hrad stál na dlhom skalnom hrebeni, na západnom a zároveň na najvyššom vrchole tohto hrebeňa stál horný hrad. Stavba sa zvažovala smerom na východ kde stál dolný hrad, ktorý vznikol neskôr ako horný hrad. V predhradí boli hospodárske a strážne objekty. Dvojdielny hrad bol s murovaným kamenným opevnením, pozdĺžny vežovitý palác bol obklopený hradbou.
V roku 1530 hrad získal prívrženec Jána Zápoľského, ktorý sa usiloval o uhorskú korunu, J. Kostka. Po porážke Zápoľského zaútočili na hrad vojská Ferdinanda I. Habsburgského, ktoré hrad značne poškodili. Vtedy sa značne poškodil horný hrad, ktorý sa už v ďalších rokoch neobnovoval., dolný hrad sa naďalej udržiaval. Rozšírením staršej obytnej veže vznikla trojpodlažná obytná budova.
Novým majiteľom hradu od roku 1538 bol František Révay ktorý vydal príkaz hrad opevniť. Po ňom hrad menil často majiteľov palác sa renesančne prestaval.
V roku 1681 dobyli a vypálili hrad Thökölyho povstalci, v roku 1705 Rákocziho povstalci.
Neskôr hrad bol útočiskom jezuitov. Po roku 1773 zrušením rádu hrad opustili a hrad začal chátrať. Z niekdajšieho mohutného hradu sa zachovali len zvyšky štvorhrannej veže a základy pozdĺž obytnej budovy.
Hrad Zniev.
Obec Kláštor pod Znievom získala dotáciu na obnovu hradu Zniev a tohto roku začala realizovať úvodné práce. Hrad teda nepatrný zostatok z neho je v žalostnom stave, ale som optimista a verím tomu, že sa dielo vydarí aj keď podľa súčasného stavu hradu to nebude jednoduché.
O hrade Zniev koluje povesť z obdobia tatárskeho obliehania Znieva
Keď v bitke pri rieke Slanej v roku 1241 porazili Tatári uhorské vojsko kráľa Bela IV., samotný kráľ ledva unikol vlastnej smrti a dal sa na útek. Na hrade Zniev ho dohnali Tatári, ktorí hrad obkľúčili a zaútočili naň. Na hradby hradu dorážala vlna tatárskych vojsk za vlnou, šípy z tatárskych lukov však nedokázali narušiť pevné kamenné múry. Keď nemohli hrad dobyť, rozhodli sa, že jeho obrancov nechajú vyhladovať, kým sa sami nevzdajú a nevydajú im uhorského kráľa. Kráľ zatiaľ smutne sedel v jednej z hradných komnát a rozmýšľal, čo si počne. Od hladu stál ledva na nohách a jeho posádka na tom nebola lepšie. Zrazu sa v komnate otvorili dvere na mieste, kde si ich nikto dovtedy nevšimol a z tajnej chodby vykročil neznámy sedliak. Na stôl položil plný kôš rakov a k nim ešte aj dve pečené prasiatka. Kráľovi povedal, aby jedným prasiatkom nakŕmil vyhladovaných obrancov hradu, ale to druhé prasiatko nech vyhodia Tatárom cez hradby, čím ich oklamú, že na hrade je ešte potravín dosť. Lesť skutočne zapôsobila a Tatári od hradu odtiahli. Na hrade nastala veľká radosť a kráľ udelil šikovnému sedliakovi za odmenu šľachtický titul s priezviskom Rakovský, to podľa koša s rakmi, ktoré doniesol tajnou chodbou na hrad.
