Počúvadlianske jazero, je umelého pôvodu tkz. tajch, rozprestiera sa na ploche 12 ha. Je obľúbeným rekreačným strediskom v okolí Banskej Štiavnice. Je východiskom aj na najvyšší kopec Štiavnických vrchov, Sitno.
Mojim cieľom však nebolo jazero, ale o 6 km vzdialená dedinka Počúvadlo. Neveľká obec leží v južnej časti Štiavnických vrchov. Prvá písomná zmienka o obci je z roku 1333. V obci žije okolo stovky obyvateľov, väčšinou sú tu staršie domčeky ale aj novostavby.
Uličkami obce sa dostávam k evanjelickému kostolu z roku 1771, areál kostola je však uzamknutý, boli obmedzené možnosti na fotografovanie.
Nad obcou sa nachádza rozhľadňa Skalka, na rovnomennom vršku. Smerom rozhľadni som prechádzala miestnymi pasienkami ktoré boli ohradené elektrickými ohradníkmi, niektoré boli ešte prázdne, tie som prechádzala krížom, ale nie všetky.
Z niektorých na mňa zvedavo hľadeli oči hovädzieho dobytka, keď som sa objavila pri ohradníku, ako keby zmeraveli. Zato koníky si ma prišli obzrieť aj z blízka.
Nad ohradníkmi na voľnej ploche sa pásli srnky, tie čo boli najbližšie si ma tiež obzreli a utiekli do lesa, vzdialenejšie, väčšie stádo ma ani nezaregistrovalo.
Z lúky som sa obzerala po okolitých kopčekoch či uvidím rozhľadňu hoci na stromoch nie sú listy, rozhľadňu som nevidela. Z lúk pokračujem do lesa na Skalku. Po chvíli som uvidela malú rozhľadňu, niečo ako väčší posed. Hore na ňu vedie železný rebrík.
Výhľady z rozhľadne.
Je pekný slnečný deň, cestou späť obdivujem rôzne stromy, solitéry, vtáčky pospevujú, prelet vojenských helikoptér ma však vracia do dnešnej, smutnej reality. Dávam si otázky, prečo, prečo, prečo???? Tá pohoda sa kdesi stráca...
Pokiaľ by ste sa rozhodli vyjsť na rozhľadňu jednoduchšou cestou, je možnosť ísť popri lese od miestneho cintorína značeným chodníkom, mne sa páčila tá moja trasa, cestou, necestou....
