Je tu vybudovaných okolo 80 zaistených i nezaistených. lezeckých ciest, ale nemusíte byť skalolezcom aby ste sa dostali na túto, vyše 100 metrov vysokú andezitovú stenu.
Ale poďme po poriadku.
Prístupom je časť náučného chodníka, ktorý vedie na Vtáčnik z parkoviska neďaleko chaty Končitá v Gepňárovej doline.
Náučným chodníkom prídeme k dobre značenej odbočke na Hrádok. Tento chodník vedie cez malý potôčik, ktorý sa dá hravo prekonať a po ňom nasleduje stúpanie ku skalnej stene.
Naskytne sa aj obmedzený výhľad na Veľkú skalu, ďalší skalný masív v Bystričianskej doline.
Vyšľapaným a značeným chodníkom mladým lesným porastom sa dostaneme pod skalnú stenu.
Andezitová skalná stena Hrádku.
Okrajová časť s nadmorskou výškou 662 metrov v minulosti slúžila ako kameňolom, táto andezitová stena je dlhá asi pol kilometra a vysoká cca 100 metrov.
Chodník vedie popod stenu k zaistenej výstupovej trase s rebríkmi a reťazami. Je to trochu adrenalín, ale dá sa zvládnuť. Už pri stúpaní môžeme obdivovať Veľkú skalu a jej skalné útvary a samozrejme aj Hrádok na ktorý vystúpime.
Rebríky a reťaze.
Z jednej strany skál na druhú stranu je natiahnutý 250 metrov dlhý, lanový traverz, môže to byť zážitok sa spustiť.
Z vrcholu je výhľad do Bystričianskej doliny. V pravekých dobách sa na Hrádku rozprestieralo pohanské hradisko, stopy po ňom tu už nie sú, tak sa poprechádzam vrcholom.
Vrchol Hrádku a výhľady.
Na okraj skalného zrázu radšej nejdem, výstrahou mi je pomníček, spomienka na turistu, ktorý pádom do rokliny ukončil svoju životnú púť.
Zo skalného masívu zostupujem chodníkom ktorý ma navedie znovu na náučný chodník.
Láka ma však ešte Bystričianska dolina a Bystrický potok, ktorý v tomto období ma dosť vody, tak sa idem ešte poprechádzať dolinou.
Divoké vody Bystrického potoka.
