Presný vznik a zánik obce Pominovec nie je známy, k osade na tomto mieste sa viaže povesť, že počas povodní sa z osady zachránili len štyri rodiny a sedem oviec. Oni potom založili dedinu Sedmerovec / ako sedmoro oviec/, ktorá bola vzdialenejšia od Váhu. Z budov tu zostal stáť iba kostolík ktorý bol murovaný. Odvtedy aj táto bývalá osada nesie názov Pominovec /teda pominúť/.
Územie Pominovca vlastnil strážca Trenčianskeho hradu Borko z Pominovca od roku1229. Tento rod vlastnil územie Pominovca až do roku 1508. Na tomto území vznikali časté konflikty, prechádzalo tu rozhranie medzi Ilavským a Vršatským panstvom. Neskôr sa na území Pominovca menili vlastníci, Chalupovci, Okružický, Pružinský. Neskôr Pominovec vlastnila rodina Šándorovcov a majitelia Vršatského hradu.
V roku 1695 odkúpil cisársky generál Breuner zo Stubingu Vršatské a Ilavské panstvo. Jeho potomkovia vybudovali v Pominovci výnosné hospodárstvo so záhradníctvom.
V roku 1877 sa obec uvádzala už len ako majer kde žilo 32 obyvateľov. Nachádzal sa tu aj prvý liehovar na Považí. Po druhej svetovej vojne majetok pripadol Slovenskému poľnohospodárskemu fondu, neskôr štátnym majetkom, či družstvu v Bolešove, objekty chátrali, až boli rozkradnuté. Dnes na mieste tejto osady stojí len kostol, okolo ktorého je starý cintorín.
Kostol a okolie.
Na cintoríne je najmladší hrob z roku 1979, pochovávali sa tu mŕtvy zo Slávnice a tiež zo Sedmeroviec. Niektoré náhrobné kamene sú zachovalé iné už podľahli zubu času.
Medzi najstaršie hroby na tomto cintoríne patrí určite hrob šľachtica Jána Mednyanského z Medného, na náhrobku má rok úmrtia 1855.
Románsko emporový kostolík bol postavený v priebehu 12. storočia. A je zasvätený sv. Jánovi krstiteľovi. Jeho kamenné základy boli však postavené pravdepodobne ešte skôr.
Kostol bol vybudovaný zemepánmi a empora slúžila na to, aby zemepán bol počas obradu oddelený od ľudu.
Tieto kostoly, ktoré sa stavali v 12. storočí boli často prestavované, kostolík v Pomínovci je výnimočný aj tým že si zachoval svoj pôvodný vzhľad. V roku 1965 bol vyhlásený za národnú kultúrnu pamiatku.
Pri poslednej obnove kostolíka v roku 2008 boli odkryté stredoveké nástenné maľby v interiéri a tiež objavené staršie murivo pod dnešnou stavbou.V kostole sa už nevykonávajú bohoslužby ale každoročne poslednú augustovú nedeľu sa tu organizuje cyklopúť.
Empora Pominovského kostolíka sa dostala na známku vydanú Slovenskou poštou 2. januára 2009 v rámci súboru románskej sakrálnej architektúry na Slovensku.
Kostolík však nie je otvorený, tak interiér som nevidela. Bol len vyobrazený na informačnej tabuli.
Na lavičke pod veľkou lipou sa sedelo príjemne, navôkol ticho a pokoj, je to miesto na rozjímanie, ďaleko od všetkého.... Pofukuje vietor, možno aj dážď prinesie....
