Na vrchol Inovca vedie viac značených turistických chodníkov. A to z obce Dubodiel, z Mníchovej Lehoty, z obce Selec, či z Trenčianskeho Jastrabia.
Vyskúšala som už všetky spomenuté chodníky na výstup, ale v tento deň mám ešte vyhliadnutú inú aktivitu, tak si vyberám cestu ľahšieho odporu, teda najkratšiu a to rovno od Inoveckej chaty.
K Inoveckej chate sa dá prísť autom z obce Trenčianske Jastrabie, pri chate sa nachádza parkovisko. Je to skrátenie trasy až o vyše 6 kilometrov.


Inovecká chata poskytuje ubytovanie ako aj reštauračné služby.

Od Inoveckej chaty na vrchol Inovca je to len 1,7 kilometrov. Aj keď je stúpanie na tomto krátkom úseku 255 metrov, nie je to nič extrémne.
Vedie tu červené turistické značenie na vrchol, kde sa nachádza aj rozhľadňa. Neďaleko chaty sa nachádza lyžiarsky svah, okrajom lesa sú ešte pozostatky lyžiarskeho vleku. Značený chodník vedie okrajom svahu a neskôr odbočuje do lesa.




Listnatý les je krásne jesene sfarbený, na chodníku je už hrubá vrstva oroseného popadaného lístia.



Prišla som k úseku, kde sa mi vynorili spomienky s pred pár rokov, práve na tomto rovnom teréne som si zlomila členok, Toto miesto je pre mňa ako výstraha, tak si dávam ešte väčší pozor.

Prichádzam k smerovníku Pod Inovcom, tu sa odpája zeleno označený chodník, ktorý pokračuje do obce Selec.

Okrem krátkeho úseku popri lyžiarskom svahu, tu je ďalšie výraznejšie stúpanie kamenistým chodníkom k smerovníku Sviniarky.



Lesom začína presvecovať slnko, aj to lístie je menej mokré a rozhľadňa je na dohľad.


Považský Inovec je Prírodnou rezerváciou vyhlásenou v roku 1988 na rozlohe 35,4 ha. Predmetom ochrany sú prirodzené bukové lesné porasty vrcholových častí Považského Inovca.

Na vrcholovej plošine Inovca je postavený prístrešok so sedením a s pamätnými tabuľami zosnulých milovníkov hôr. Taktiež sa tu nachádza kríž so zoznamom Rangerov, ktorí zahynuli počas služby.


Pri vrcholovom kameni je postavený dvojkríž.

Vrchol Inovca je bez výhľadov, ale tieto nám umožňuje 21,5 metra vysoká telekomunikačná veža Helena, ktorej vyhliadková plošina s kruhovým výhľadom je vo výške 17 metrov. V prípade priaznivého počasia je vidieť štíty Veľkej Fatry, Tatier, Vršatec, či Kľak. Napriek tomu, že som na tomto mieste bola už viac krát, zatiaľ mi počasie nedoprialo takúto viditeľnosť.


Výhľady z rozhľadne, vzdialené kopce sú len v náznakoch..






Cestou späť od smerovníka Sviniarka je krátky úsek k vyhliadke Dr. Bundalu. Z tejto skalnej vyhliadky by mali byť výhľady smerom na Trenčín.Stromy však už prerástli výhľady. Sú tu krásne skaly obrastené machom. Nakoľko bol mach na skalách ešte stále mokrý, tak som sa snažila stúpať mimo nich, na lístie.
Bola to zlá voľba, Pod mokrým lístím zrejme bola skalka, nohy mi vyleteli, ale zároveň aj ruky nad hlavu s fotoaparátom, aby som si ho nerozbila. Odniesla si to moja zadná časť. Takže na Inovci nebudem mať len pamätný chodník, ale už aj skalku.


Napriek tomu že výhľady do diaľav ani tento krát neboli, i napriek menšej nehode, to bol pekný výlet jesennou prírodou.
Trasa je nenáročná vhodná pre všetky vekové kategórie a zle sa môže stať všade....