Katedrála sa nachádza na miernej vyvýšenine v pražskej mestskej štvrti Hradčany, v areáli Pražského hradu.
Nakoľko je katedrála zasvätená trom svätcom Vítovi, Václavovi a Vojtechovi od roku 1997 je Katedrálou svätého Víta, Václava a Vojtecha.
Dlhé roky cirkev vedie spor o vlastníctvo katedrály s Českým štátom, až do roku 1954 bola katedrála vo vlastníctve cirkvi, ako skončil dvadsať ročný súdny spor som sa nedopátrala.
Svätý Vít pochádzal zo Sicílie, narodil sa pravdepodobne koncom III. storočia. Zomrel v roku 304 ako mučeník. Bol okrem iného patrónom Čiech a Prahy, patrón chorých na epilepsiu, ľudovo nazývanú „tanec sv. Víta“..
Svätý Václav sa narodil v rokoch 903-907 ako najstarší syn českého kniežaťa Vratislava I: z rodu Přemyslovcov. Vychovávala ho kniežaťova matka svätá Ľudmila, ktorú po smrti Vratislava dala zavraždiť vdova po Vratislavovi, Drahomíra a zmocnila sa vlády. Prenasledovala kresťanov, kňazov i poddaných. Veľmoži povstali proti nej a prinútili ju aby sa vzdala vlády. Vlády sa ujal Václav, ktorý v Prahe na počesť svätého Víta založil kruhovú románsku rotundu, ktorá bola dokončená v 30-tých rokoch 10. storočia a je tu pochovaný aj jej zakladateľ. Okrem toho sa tu nachádzala aj relikvia, lebka svätého Víta.
Svätý Vojtech sa narodil okolo roku 956 na hrade Libica pri Poděbradoch. V roku 981 sa Vojtech stal kňazom, a po skone biskupa Dětmara jeho nástupcom. Bojoval proti pohanským zvykom šľachticov. Založil pri Břevnove benediktínsky kláštor, ktorý sa stal centrom kresťanskej kultúry a vzdelanosti v Čechách. Keď v roku 997 vstúpil na posvätné pohanské pole, blízo Kaliningradu, kde nemohol vkročiť nikto pod trestom smrti, tak tam Vojtecha zabili. Knieža Boleslav Chrabrý kúpil jeho pozostatky a pochoval ho v Hnezdne. Knieža Břetislav v r. 1039 dobyl Hnezdno a telo sv. Vojtecha slávnostne preniesol do chrámu sv. Víta v Prahe.
Z rotundy sa zachovali len malé časti základového muriva, kostol mal tvar kríža. Rotunda bola kniežacím dvorným kostolom vznikom pražského biskupstva v roku 973 sa stala katedrálnym kostolom biskupským.
Nakoľko kapacita rotundy už nestačila, Spitihněv II., syn Břetislava, prebudoval v rokoch 1060-1096 rotundu na trojloďovú románsku baziliku s dvoma vežami. V tejto bazilike boli pochovaný králi a členovia rodiny Přemyslovcov a Luxemburgovcov.
Základný kameň gotickej katedrály bol položený za účasti kráľa Jána Luxemburgského a jeho synov v roku 1344. Bola to stavba katedrálneho typu podľa juhofrancúzskych katedrál. Práce na chráme pokračovali až do roku 1419, keď vypukli husitské vojny.
Požiar na Malej Strane v roku 1541 poničil drevené časti chrámu. Postupne sa však chrám obnovoval, až do polovice 17. storočia keď chrám padol do rúk prívržencom Fridricha Falckého a kalvínskému kazateľovi Abrahamu Scultetovi, ktorý tento chrám poničili.
Myšlienka na dostavbu chrámu ožila v roku 1673 keď sa položil základný kameň západnej časti katedrály avšak k jej prestavbe už nedošlo.
Od roku 1873 sa dostavala trojloď, k slávnostnému vysväteniu došlo v roku 1929. Hlavná dostavba sa ukončila v roku 1938. Po vojne sa pokračovalo v rekonštrukcii. V roku 1954 prešla správa chrámu na prezidentskú kanceláriu.
Toto majstrovské architektonické dielo je Národnou kultúrnou pamiatkou.
Interiér chrámu.
Exteriér chrámu.
