Mohutná skala ktorá sa týčí nad riekou Vltava do výšky 42 metrov, už v najstarších dobách lákala na osídlenie.
Našli sa tu zvyšky keramiky , pozostatky drevohlinených valov, čelný múr a základy kostolíka s pôdorysom gréckeho kríža, pod zvyškami kostola sv. Vavrinca.
V polovici 10. storočia tu boli razené denáre kniežaťa Boleslava II. V rokoch 992 až 1012 tu fungovala kniežacia mincovňa.
Vyšehrad bol pôvodne postavený ako kniežacie hradisko, neskôr tu sídlil aj prvý český kráľ Vratislav II, ktorý si zvolil Vyšehrad za svoje sídlo a prestaval ho v monumentálnom štýle.
Vratislav II. mal nezrovnalosti so svojim bratom, biskupom Jaromírom Gephartom a práve aby vyvážil vplyv brata aj po cirkevnej stránke, dal na Vyšehrade vybudovať kostol sv. Petra a Pavla, k nemu zriadil zbor kňazov, kapitulu. Kapitula bola vyňatá z biskupskej právomoci a podriadená bola priamo rímskemu pápežovi.
V roku 1420 obliehali Vyšehrad husiti, ktorý ho aj dobili a Vyšehrad premenili na ruiny.
V neskoršom období v okolí sa usídlili chudobný remeselníci, Vyšehrad sa premenil na malé mestečko. V polovici 17. storočia obyvateľstvo z tejto lokality vysídlili a Vyšehrad sa premieňa na barokovú pevnosť na základe rozhodnutia cisára Ferdinanta III. a stáva sa súčasťou celkového opevnenia Prahy.
Vystaval sa spletitý systém kasemat Pravá časť ústí do podzemného sálu Gorlice, ktorý mal slúžiť vojakom na rýchly presun a tiež ako skladište streliva a potravín, teraz slúži ako depozitár originálnych sôch z Karlovho mosta.
Táborská brána, postavená v 20. rokoch 17. storočia, názov dostal po meste Tábor odkiaľ sem viedla obchodná cesta.
Leopoldova brána
Okrem kostola sv. Petra a Pavla boli postavené na Vyšehrade aj ďalšie sakrálne pamiatky. Jedným z nich je aj Bazilika sv. Vavrinca. Táto už neexistujúca bazilika pochádza z 11. storočia. Pod jej základmi objavili archeológovia zvyšky základov staršieho kostola z predrománskej doby. Dochované je aj niekoľko náhrobkov z okolitého cintorína. Čo sa mi absolútne nehodí k tomuto historicky hodnotnému prostrediu tak to je betónový strop.
Cez park so sochami sa prechádza k Bazilike svätého Petra a Pavla.
Bazilika sv. Petra a Pavla bola pôvodne románska bazilika postavená v roku 1070 kniežaťom Vratislavom II. , neskôr v roku 1129 bola rozšírená. Po požiari v roku 1249 sa prestavala na gotickú trojloďovú baziliku. V roku 1369 dal prestavať baziliku kráľ Karol IV., pribudli bočné kaplnky.. V rokoch 1708-1711 došlo k barokovým úpravám. Posledné stavebné úpravy sa realizovali v rokoch 1885-1903 keď sa vystavali aj dve veže.
Bazilika sv. Petra a Pavla
V rokoch 1988-1994 prešiel interiér chrámu zdĺhavými a nákladnými reštaurátorskými prácami .
V roku 2003 pápež Ján Pavol II povýšil vyšehradskú kapitulu na pápežskú baziliku minor.
