Vyšehradský cintorín sa nachádza v susedstve kostola svätého Petra a Pavla. Už pred tým existoval pri múroch kapitulského kostola malý cintorín, k zániku tohto cintorína malo prísť nariadením cisára Jozefa II. v roku 1785 o zrušení cintorínov pri kostoloch vo vnútri mesta. Tohto malého cintorína sa to však netýkalo.
V 60. rokoch 19. storočia vznikol v Prahe spolok českých spisovateľov Svatobor. Tu vznikla myšlienka na zriadenie národného cintorína, kde by sa pochovávali významné české osobnosti
O zriadenie národného cintorína sa pričinil tiež v roku 1860 kňaz z vyšehradskej kapituly Václav Štulc. Zväčšila sa plocha cintorína, architektonicky sa dotvoril areál. Výstavba prebehla v rokoch 1889-1908. Konečnú podobu cintorín nadobudol realizáciou Pantheonu najvýznamnejších českých osobností vo východnej časti cintorína kde bola postavená monumentálna hrobka, Slavín, ktorý stavali v rokoch 1889 až 1893. V spoločnej hrobke sa nachádza 55 osobností, výhradne autority z oblasti kultúry a vedy, žiadny verejný činiteľ či predstaviteľ cirkevného života.
Rotunda svätého Martina
Svätý Martin Toursky Narodil sa v prvej tretine 4. storočia na území dnešného Maďarska, neďaleko mesta Szombathely, Bol synom pohanského rímskeho dôstojníka, mníchom a neskôr biskupom v Tours.
Rotunda svätého Martina bola postavená za kráľa Vratislava II. v poslednej tretine 11. storočia.Zrejme slúžila ako farský kostol Vyšehradského predhradia. Po víťazstve husitov boli všetky cirkevné stavby na Vyšehrade zbúrané okrem kostola svätého Petra a Pavla a tejto rotundy.
Neskôr rotunda slúžila ako pracháreň a sklad.
Vyšehradská kapitula dala v rokoch 1878 až 1880 rotundu obnoviť
Z Vyšehradu sú výhľady na rieku Vltava, pretekajúcu pod Vyšehradom a na jednotlivé časti Prahy.
