Jedným takým miestom je prameň rieky Hron, v horehronskom podolí, na juhovýchodnom úpätí Kraľovej hole, neďaleko obce Telgárt. Hron je našou druhou najdlhšou riekou po Váhu, jej tok je dlhý 298 kilometrov a vlieva sa do rieky Dunaj.
Toto upravené okolie s informačnými panelmi láka na zastavenie a odpočinok po dlhšej ceste pri jeho prameni.
Telgártska slučka je unikátom v rámci Slovenska aj v rámci Európy.
O výstavbe Telgártskej slučky rozhodla potreba spojiť stredné a východné Slovensko železničnou traťou. Stavba sa realizovala v rokoch 1931 až 1936. Telgártska slučka sa nachádza na železničnej trati medzi Margecanmi a Červenou skalou a prekonáva veľký výškový rozdiel v členitom teréne Slovenského Rudohoria a Nízkych Tatier. Táto železničná špirála má dĺžku 2,3 kilometra, pričom Trať tu prekonáva stúpanie 31 metrov so sklonom 12,5 promile.
Že pri stavbe Telgártskej slučky, ktorú tvorí tunel, Telgártsky a Chmarošský viadukt, išlo o náročnú železničnú stavbu, napovedá aj fakt, že tu pracovalo okolo 7000 ľudí väčšinou z okolia.
Od prameňa rieky Hron vedie náučný chodník k Chmarošskému viaduktu.
Chmarošský viadukt je súčasťou železničného technického diela Telgártska slučka. Most bol postavený ako prvý most s členenou oblúkovou konštrukciou zo železobetónu v Československu. Chmarošský viadukt tvorí 9 oblúkov, most je vysoký 18 metrov a dlhý 113 metrov a prekleňuje Gregorovú dolinu, nazývanú Chmaroška.
Náučný chodník vedie okrajom lesa, lemuje železničnú trať, miestami sú výhľady do doliny a okolité kopce.
Telgársky viadukt je 86,5 metrov dlhý a dosahuje výšku 22 metrov. Tvorí ho 9 kamenných klenieb.
Tunel Kornela Stodolu, alebo Telgártsky tunel, je dlhý 1239 metrov a je najdlhším tunelom tejto trate. Bol vybudovaný v rokoch 1931-1936 spolu s celou traťou. Na celej trase medzi Margecanmi a Červenou skalou je celkovo 22 kratších či dlhších tunelov.
Tento tunel pomenovali po Kornelovi Stodolovi, ktorý sa významne angažoval počas štrajkov železničiarov v čase výstavby trate, za zlepšenie ich pracovných podmienok
Neďaleko hlavnej cesty vedúcej z Telgártu na Červenú skalu stojí Chamkova stodola
Chamkova stodola je ikonická drevenica pod Kráľovou hoľou, jej vek sa odhaduje na 150 rokov a bola súčasťou duálneho hospodárskeho systému stodoliarov z blízkeho Šumiaca. V letných mesiacoch sa v nich bývalo a zároveň pripravovalo krmivo na zimu pre dobytok ktorý bol ustajnený v neďalekých humnách.
Neskôr stodola slúžila ako prepriahacia stanica konskej pošty na trase Tisovec-Poprad. V roku 1935 ju kúpil gazda Juraj Chamko. Vedľa stodoly stálo aj humno, ktoré bolo úmyselne podpálené so súhlasom majiteľa pri natáčaní filmu Nevesta hôľ.
Roky stodola chátrala, strecha pretekala a hrozilo celkové poškodenie stavby. Nadšenci a dobrovoľníci ju postupne od roku 2018, pomocou verejnej zbierky, strechu stodoly kompletne vymenili.
Výhľady v okolí Chamkovej stodoly.
Sú to miesta, kde sa oplatí zastaviť sa....
