Tematín bol súčasťou pohraničných strážnych hradov západnej hranice Uhorska. Vybudovaný bol okolo roku 1250 na vápencovo dolomitovom podloží bočnej rázsochy Považského Inovca, v nadmorskej výške 605 metrov.
Prvá písomná zmienka o hrade je z roku 1270, keď sa ho snažil dobyť kráľ Belo IV. jeho útok odrazil vtedajší majiteľ hradu Michal, syn Ondreja, ktorý bol blízkym spoločníkom Belovho najstaršieho syna a budúceho panovníka Štefana V.
Neskôr sa hrad stal kráľovským majetkom a tiež ho vlastnil Matúš Čák Trenčiansky a ďalšie významné rody ako Ujlakiovci, Thurzovci a Berčéniovci.
V roku 1665 sa na hrade narodil jeho posledný vlastník Mikuláš Berčéni. Mikuláš Berčeni bol druhým najvýznamnejším predstaviteľom Rákociho povstania, po porážke povstania v roku 1710 z hradu utiekol a hľadal si útočisko v Poľsku. Zomrel v roku 1725 v osmanskom exile.
Hradná posádka hrad vydala cisárskym vojskám ktoré ho značne poškodili a odvtedy je hrad v ruinách.
Od roku 2007 na hrade pôsobí občianske združenie OZ Hrad Tematín, ktoré ho vďaka dobrovoľníkom a grantom postupne obnovuje.
Na hrad vedú značené turistické trasy z obce Lúka, z obce Hrádok, ako aj od rekreačnej oblasti Bezovec, ktorá sa nachádza v katastri obce Modrová, Stará Lehota.
Pri chatách sa nachádza väčšie parkovisko modro značená trasa prechádza popri Šport chate, ďalej na lúku s výhľadom na lyžiarsky svah a okolité kopce pohoria Považský Inovec.



Po krátko úseku lesa sa dostávame na ďalšiu lúčku, odtiaľ už vedie stúpajúca lesná cesta k hradu.



Z chodníka sa nám naskytne aj takýto pohľad na hrad Tematín.

Pod hradom sa zbiehajú všetky tri trasy vedúce na hrad.

Hrad Tematín.


Nad vstupnou bránou sa nachádza pamätná tabuľa posledného majiteľa hradu.


Horný hrad a objekty horného hradu.











Z juhozápadného rondelu je výhľad na Považie.



Aj o hrade Tematín kolujú povesti, jedným z nich je povesť o Jankovi Sekerkovi.
Jeden z posledných pánov hradu Mikuláš Berčéni sa po prehratej bitke pri Trenčíne v roku 1708 ukryl na svoj hrad Tematín. Cisárske vojská ho na hrade obkľúčili a po vyjednávaní dostal 3 dni na vydanie hradu a vzdanie sa. Na hrade mal svojho verného kastelána Janka Sekerku. Predtým ako Mikuláš tajnými chodbami z hradu ušiel, poveril Janka , aby hrad strážil ako oko v hlave, kým sa pán nevráti na hrad. Mikuláš sa však už na hrad nikdy nevrátil. Janko Sekerka so svojim psom Iskrou, lampášom a štrngajúcimi kľúčmi dodnes v noci chodí okolo hradu a prenasleduje každého, kto by chcel tomuto hradu akokoľvek ublížiť. Ľudia dnes často hovoria, že počuli v hrade štekot psa, videli pohybujúci sa lúč sviečky, alebo videli postavu starého muža, ako ich sleduje z veže.
Prítomnosť Janka Sekerku nám pripomína drevená socha pri vstupe na hlavné nádvorie.
