Veľmi ťažko sa mi z tejto zložky triedilo, tie nádherné jesenné farby lesov ma zvádzali nechať si ich všetky.
Dedinka Kolačno leží neďaleko Partizánskeho, poznám dôverne okolité lesy, je to obľúbená oblasť mojich úspešných aj menej úspešných ťažení za hríbami. Tento rok im však v tejto lokalite neprialo, tak som sa rozhodla prejsť turistickým chodníkom cez lesy do Partizánskeho.
Viedlo ma žlté turistické značenie asfaltovou cestou k miestnej časti Ondrášová. Tu už konečne odbočujem do lesa.
Cestou ma sprevádzali smajlíci.
Dnes to bude dlhá túra, nie čo sa týka dlžky, ale času, Toľko nádherných jesenných farieb navôkol to sa nedá nezvečniť.
Dostávam sa k smerovníku Pod Hlbokým a pri tomto kríži si aj posedím pri rannej káve.
K osade Hlboké vedie lesná cesta, je tu pár starších domov, ktoré sa zrejme využívajú už len ako víkendové chalupy.
Pozrieť sa z okna a vidieť toto, tak mám celý deň nádherný.
Lúčim sa s osadou a prichádzam k smerovníku Nad Hlbokým, nazvaného tiež turistická oáza.
Odtiaľto sa dá ísť aj na Osečný vrch, ale tento deň ho vynechám, moja cesta vedie ďalej žltým značením k Chate Ondrej. Je to príjemná lesná cestička vyfarbeným lesom.
Prichádzam k smerovníku Chata Ondrej a nedá mi, aby som sa nepozrela aj na miesta kde kedysi táto chata stála. Už jej dávno niet, ale mi túto oblasť kde bola stále voláme podľa tejto chaty.
S deťmi keď boli malé som sem často chodila. Hrávali tu futbal, hrali begminton, opekali sme... krásne spomienky.
Tak teraz už len cez tú našu domácu horu a moja krátka jesenná prechádzka končí.
Určite sú aj ďaleko atraktívnejšie miesta, ale o čo ide? O relax a aby sa tam cítil človek dobre. Ja som sa na tejto mojej prechádzke cítila dobre, cestou aj spomínala a tá farebná nádhera navôkol to bol k tomu bonus.
