Panskú horu miestny nazývajú Kečka. V minulosti sa tu ťažil kameň, okrem iného aj hlinický ružový ryolit a sivý trachyt, ktorý sa využíval na výrobu mlynských kameňov. Po ťažbe tu zostali kamenné moria, skalné masívy, veže, jaskyne a prepadliská.
Táto oblasť je jedným z mála nálezísk zriedkavej waldstejnie trojlistej, rastliny predstavujúcej relikt z doby ľadovej. Rastú tu aj brusnice a čučoriedky, ktoré zvyčajne rastú vo vyšších nadmorských výškach.
Začiatok mojej trasy je pri zastávke autobusu Lehôtka pod Brehmi, mlyn. Okruh najkrajšími a najzaujímavejšími miestami Panskej hory, je zeleno značený turistický chodník.
Lesná cesta ma po chvíli dovedie k smerovníku Bralce, odtiaľto pokračujem stúpajúcim chodníkom k prvej vyhliadke. Kamene a stromy sú porastené hrubou vrstvou machu a lišajníkmi.
Sedenie a vyhliadky do Žiarskej doliny.
Chodník vedie medzi skalami, zvláštne pokrútenými stromami, miestami je istený reťazou.
Chodník prechádza skalným oknom, neskôr sa prechádza cez kamenné more.
Na vrchol Kečky vedie istený chodník reťazou a tiež rebrík.
Výhľady a vyhliadkové miesto. Sú tu síce niekde jaskyne, ale o tie nemám záujem, ale nachádzam tu aj prepadliská.
Z Kečky schádzam podobnou trasou ako som vyšla hore, sú tu schody, reťaze, skaly, rôzne tvarované stromy a hlavne zelenie všade mach.
Prichádzam k smerovníku Janova lúka, z lúky je to už len cesta lesom a zas lesnou cestou späť do Lehôtky.
Bola to naozaj krásna, aj keď miestami exponovaná trasa, niečo celkom iné ako som absolvovala doteraz. Je to miesto, na ktoré si treba nájsť viac času ako je na smerovníkoch, lebo zostať na niektorých miestach dlhšie, alebo zastaviť sa a obzrieť sa navôkol, naozaj stojí za to.
