Zo štatistiky z roku 2012 vyplýva že obec má 60 obyvateľov, z toho polovica je v poproduktívnom veku. Za 7 rokov sa to síce mohlo zmeniť, ale zrejme zásadné rozdiely tam nebudú. Prechádzam len okrajom obce, tiež sú tu zrubové domčeky, charakteristické pre tento kraj a kopanice.
Z prašnej cesty vidieť holoruby, ktoré neobišli ani tento kraj.
Cestou sa rúti miestne MHD s vyspevujúcim šoférom.
Prechádzam do Kvačianskej doliny, do tiesňavy Borovianka. Tiesňavu vytvoril rovnomený potok, ktorý sa pri nízkom prietoku stráca v trhlinách. Po oboch stranách sú bralá a skalné steny.
Kamenný kríž na najvyššom bode Kvačianskej doliny, na brale Roháč.
Chodníkom pokračujem až k odbočke k ďalšiemu vodopádu.
Ráztocký vodopád je síce nižší, ale je o čosi výdatnejší.
Prechod drevenou lávkou cez potok a dostávam sa na Oblazy, je to horná časť Kvačianskej doliny. Vodné mlyny na Oblazoch vznikli v prvej polovici 19. storočia na ceste ktorá spájala Liptov s Oravou a Poľskom, na sútoku potokov Hutianky a Borovianky Od roku 1980 ich rekonštruovali ochranári prírody a krajiny a Stromu života.
Mlyny boli pre život v tejto lokalite veľmi dôležité, jediným použiteľným zdrojom energie bola voda a preto aj mlyn je postavený na sútoku dvoch potokov, nakoľko sú potôčiky v týchto oblastiach málo výdatné.
Mlyny slúžili na mletie obilia, na pohon stroja na rezanie šindľa, ako píly na rezanie dosiek.
V tejto doline boli kedysi až tri mlyny, z nich dva boli približne v tejto oblasti a tretí v Hutnianskej doline.
Po prehliadke mlyna a krátkom odpočinku pokračujem ďalej modrým turistickým značením , a neskôr už červeným, ktoré ma dovedie späť na parkovisko k ústiu Kvačianskej doliny.
Je to už príjemný lesný chodník na ktorom sú tri vyhliadky. Prvou je Malý Roháč.
Kríž postavený na počesť sestier Guttmanových, ktoré v roku 1944 zavraždili a zhodili do doliny Nemci.
Jánošíkova hlava, určitá podoba tam je.
A už len pohodlným chodníkom späť na parkovisko.
Čo dodať na záver? Krásna krajina, príroda, určite sa ešte chcem na tieto miesta raz vrátiť.
