Odkedy na mne nik už takéto násilnosti nepácha, dobrovoľne a rada absolvujem svoj "prvomájový pochod“ ale tam kde chcem ja, kde ma to teší, teda v prírode.
Istý môj známy si na prvého mája vyberal špeciálne trasy, Sliezsky dom bol jeho srdcovkou. Ja som skromnejšia, na prvého mája mi stačil na môj pochod aj neďaleký Veľký vrch. Keď som ho zdolala, tak som sa cítila ako keby som zdolala Everest.
Na tento kopček nevedie značkovaný turistický chodník, ale my domáci to tu už poznáme. Zvolila som si cestičku cez kameňolom v Malých Kršteňanoch neďaleko mesta Partizánske. Lom je v prevádzke cez týždeň, preto najvhodnejší čas na túru je víkend, keď sa tu nepracuje.
Ťažba dolomitu začala v miestnom lome v roku 1928, toto ložisko patrí k najvýznamnejším na Slovensku.
Cesta cez lom je prašná, vychodená od mechanizmov s ktorými sa pracuje v lome.
Až pri prezeraní fotografií som si všimla v pravom hornom rohu ako keby odtlačok lezca, zaujímavý úkaz.
Je zaujímavé ako málo pôdy stačí rastlinstvu na život.
Prechádzam serpentínami lomu, tieto zásahy do prírody neuznávam, ale je to daň civilizácii.
Terén je kamenistý, miestami s hlbokými prasklinami ktoré sa snažím obchádzať, ale aj s peknými výhľadmi do okolia.
Pokračujem chodníkom ktorý vedie ponad kameňolom okolie je zarastené vegetáciou, výhľady nie sú do okolia tak fotím rôzne kvietky.
Príjemným chodníčkom sa dostávam do ochranného pásma prírodnej rezervácie. Ešte kúsok pôjdem medzi stromami a potom už len miestami zarastenou lúkou na vrchol. Z lúky sú aj pekné výhľady do okolia.
Prichádzam na vrchol kde ma víta vysoký, drevený kríž.
Partia mladých tu má pripravené ohnisko na opekanie, tak si chvíľu posedím, odfotím a vydám sa na cestu späť. Z vrcholu je vlastne ešte užší výhľad do okolia ako z lúky.
Cestou späť je lepšia svetelnosť tak jej neodolám.
Dolu sa horšie schádza po sutinách, ale bol to aj tak zaujímavý a príjemný „prvomájový pochod“
