V Marianke pôsobil až do roku 1786 rád Pavlínov a Marianka bola aj strediskom ich rehole. Rád Svätého Pavla Prvého Pustovníka, skrátene Pavlíni je mníšska rehoľa založená v 13. storočí v Uhorsku. Práve historici tohto rádu zapísali nasledovnú ústne tradovanú legendu:
Pustovník ktorý žil v tomto Marianskom údolí, vytesal do hruškového dreva sošku Panny Marie niekedy v roku 1030. Počas nepokojov, ktoré nastali v Uhorsku po smrti kráľa Štefana, pustovník musel zo svojho miesta utiecť. Sošku skryl do bútľavého stromu. Našla sa o niekoľko desaťročí neskôr. Spôsob ako sa soška našla je tiež zahalený tajomstvom. Najznámejšie tradovaná legenda hovorí, že v údolí žil zbojník, ktorému sa narodili ťažko postihnuté deti. Keď to nešťastný otec videl, sľúbil že napraví svoj život a dal sa na pokánie. Vo sne sa mu vraj zjavila Matka Božia a ukázala mu miesto, kde má kopať v zemi, nájsť tam sošku a pod ňou prameň. Ak vo vode prameňa vykúpe deti, budú zdravé. Tak sa aj stalo a bývalý zbojník zasvätil po tejto udalosti svoj život Božej službe.
V roku 1377 sa v Marianke zastavil uhorský kráľ Ľudovít I. Veľký, z rodu Anjou, ktorý položil základný kameň kostola a zveril správu pútnického miesta rádu Pavlínov. Kostol bol dostavaný v roku 1380.
Pôvodne gotický kostol Narodenia Panny Márie bol koncom 17. storočia reštaurovaný v barokovom štýle. 31.7.2011 bol dekrétom pápeža Benedikta XVI kostol povýšený na baziliku minor.
Po zrušení rádu Pavlínov spravoval toto pútnické miesto klérus. V rokoch 1927-1950 spravuje pútnické miesto Kongregácia bratov tešiteľov, ktorá vznikla v roku 1922. Táto Kongregácia bola v v 50-tich rokoch zlikvidovaná avšak od roku 1990 sa znova ujala správy.
Kláštor Pavlínov kúpil knieža Schwarzenberg z Orlíka nad Vltavou a prestaval ho na poľovnícky zámoček. Tento zámoček v súčasnosti slúži ako exercičný a pútnicky dom.
Interiér kostola.
Neďaleko kostola sa nachádza kaplnka sv. Anny z roku 1691 v rannobarokovom slohu.
Každoročne sa tu na Annu koná púť. Chronogram na čele kaplnky v preklade „Táto kaplnka bola postavená pre ctiteľov svätej Anny. Aj vy tu prichádzajte a s chválou prednášajte svoje prosby.“ Pod nápisom je nástenná maľba sv. Anny.
V Mariánskej doline sa nachádza 6 mariánských kaplniek z prvej polovice 18. storočia, ktoré sa nachádzajú medzi kostolom a Svätou studňou. stredom doliny preteká Mariánsky potok.
V minulosti sa tu ťažila bridlica. V štôlni sa nachádza miniexpozícia.
Baroková kaplnka Sv. Studne z roku 1696 sa nachádza pri „zázračnom prameni“, odkiaľ si ľudia chodia brávať vodu na svoje bolesti. Za oltárom sa nachádza studňa, z ktorej sa voda čerpá do nádrže a vyvádza sa von. Kaplnku dali postaviť knieža Eszterházy a barón Macholányi.
Pred kaplnkou sa nachádzajú sochy pustovníkov sv. Antona a sv. Pavla.
Interiér kaplnky Sv. studne.
Lurdská jaskyňa a ďakovné tabule popri nej, niekedy aj viera v pomoc uzdravuje.
Od lurdskej jaskyne vedie chodník schodmi ku kalvárii a k jednotlivým kaplnkám krížovej cesty. Bola vybudovaná v rokoch 1930 až 1936.
Štrnásť kaplniek Krížovej cesty je vyzdobené 50 sochami v životnej veľkosti.
Poslednou je jaskynná Kaplnka Božieho hrobu a tvorí štrnáste zastavenie. Kaplnka sa nachádza neďaleko Kaplnky Sv. studne a je vsadená do kopca.
Najvýznamnejšia Mariánská púť je na sviatok narodenia Panny Márie, 8. septembra. Mariánske údolie je príjemným miestom oddychu a odpútania sa od každodenných problémov.
