História Skalky siaha do 11. storočia a je spájaná s menami sv. Andreja-Svorada a sv. Beňadika, ktorí na tomto mieste istý čas žili.
Skalka pozostáva z dvoch objektov a to z Malej a Veľkej Skalky. Oba objekty sa nachádzajú vedľa cesty vedúcej zo Zamaroviec do Skalky nad Váhom
Svorad bol pôvodom Poliak a žil ako mních. V roku 1020 prichádza na Slovensko, do benediktínskeho kláštora sv. Hipolyta na Zobore, tu dostáva rehoľné meno Andrej. Neskôr sa utiahol do samoty a žil pustovníckym životom. Do pustovne na Skalke sa presťahoval až neskôr, keď dostal mladého pomocníka a učeníka mnícha Beňadika.
V rôznych materiáloch som našla popisy o tom, ako sa vlastne Svorad podľa mňa samotrýznil, či je to pravda, alebo len povesť, ťažko dokázať. Zomrel okolo roku 1030, jeho pozostatky sú uložené v Nitrianskej katedrále sv. Emerána.
Sv. Beňadik bol žiakom Andreja-Svorada, po jeho smrti zostal žiť na rovnakom mieste. Neskôr ho prepadli zbojníci, zviazali a hodili do Váhu. Jeho telo našli po roku pri brehu neporušené, tiež je pochovaný v Nitrianskej katedrále sv. Emerána. Na mieste kde bol hodený do Váhu je dvojvežový kostolík na Malej Skalke.
Malá Skalka
Dvojvežový kostol bol postavený v románskom slohu. Prvá zmienka o kostole je z roku 1208 a zasvätený sv. Beňadikovi. Pôvodne to bola kaplnka ktorej neskôr bola pristavená veža. V roku 1745 bol kostolík rozšírený do súčasnej podoby.
Od roku 1924 hlavný oltár zdobia podoby Andreja-Svorada a Beňadika. Pútnický chrám svätých Andreja Svorada a Beňadika na Skalke pri Trenčíne je od soboty 7. mája 2016 Diecéznou svätyňou.
Vedľa kostola sa nachádza pútnický dom.
Zo skaly za pútnickým domom je výhľad na rieku Váh, na časť Trenčína a okolité obce.
Z druhej strany cesty oproti kostolu sa nachádza krížová cesta, ktorá bola vynovená v roku 2012. Na jednotlivých zastaveniach krížovej cesty sú vyobrazené motivačné citáty zo života Svorada a Beňadika.
O niečo ďalej smerom na Skalku nad Váhom je ďalší objekt Veľká skalka. Tu sa nachádzajú ruiny Benediktínskeho kláštora, kde pôsobili benediktini do konca 16. storočia. Neskôr kláštor prestavali jezuiti. Keď v roku 1773 bola zrušená rehoľa, museli jezuiti kláštor opustiť.
Ruiny kláštora sú prístupné od apríla do novembra v určených časoch, takže tento krát som kláštor videla len z vonka.
Na upätí v skale sa nachádza Opatovská jaskyňa, ktorá je voľne prístupná. Jaskyňu tvoria dve chodby, jedna je dlhá 38 metrov a druhá chodba má 22 metrov. Jaskyne však nie sú mojimi obľúbenými miestami, tak som vyfotila len vchod do nej.
Každý rok v mesiaci júl sa na Skalke sa konajú na Skalke púte k sv. Andrejovi Svoradovi a k Beňadikovi, ktorí sú patrónmi Nitrianskeho biskupstva.
