Sústavu Roháčských plies tvorí 6 jazierok. Všetky majú ľadovcový pôvod, ako pozostatok ľadovcovej činnosti v poslednej dobe ľadovej, keď sa tieto ľadovce topili a voda vypĺňala povrchové priehlbiny.
Hlavné štyri plesá sa nachádzajú v závere Roháčskej doliny, ktoré sú terasovite nad sebou obkolesené mohutnými tatranskými štítmi ako sú Tri kopy, Plačlivé, Ostrý Roháč, Volovec a Rakoň. Malé opálové pliesko sa nachádza v Spálenej doline a pri Ťatliakovej chate sa nachádza Ťatliakove jazero.
Východiskom i cieľom pre tento okruh je parkovisko Pod Spálenou.
Z parkoviska vedie zeleno označený turistický chodník nádherným, machom zarasteným lesom, k smerovníku Šindľovec.
Od Šindľovca až po smerovník Adamcuľa vedie asfaltovaná lesná cesta. Pri smerovníku sa môžeme rozhodnúť, ktorou stranou sa vydáme k Roháčskym plesám, či pokračovať asfaltovanou cestou až k Ťatliakovej chate a odtiaľ okolo plies sa vrátiť na Adamcuľu, alebo druhá možnosť, modro označeným chodníkom ísť k Roháčskym plesám. Zvíťazila druhá možnosť a javila sa ako tá správna.
Touto trasou, k Ťatliakovej chate, premáva aj turistický vláčik, ktovie ako tento deň dopadne , či ho nebudem na spiatočnej ceste aj potrebovať.
Od smerovníka Adamcuľa sa pokračuje modrým turistickým značením, Zelenou dolinou a ona naozaj taká je, všade zeleň, zurčiaca voda Studeného potoka, počasie síce hmlisté, ale príjemné.
Z chodníka vedie odbočka k Roháčskemu vodopádu. Vodopád sa nachádza na Studenom potoku , má výšku 23 metrov. V skutočnosti sú tu dva vodopády, pod týmto vyšným, sa nachádza ešte jeden, menší, ale zostup k nemu by nebol bezpečný.
Stúpanie po kamenných balvanoch mi nerobí dobre, navyše chcem všetko navôkol zdokumentovať, veď ktovie či sa ešte vôbec niekedy do týchto končín dostanem, tak pokračujem tempom vytrvalý slimák. Takto sa dostávam na rázcestie pod Predným zeleným, je tu síce horopis, ale tie hory nie je vidieť.
Aj kde by mohli byť výhľady, zatiaľ nie sú, ale aj hmla má svoje čaro.
Chodník pokračuje k prvému, Zelenému pliesku. Toto malé pliesko má rozlohu 0,027 ha a jeho maximálna hĺbka je 2,1 metra. Ústi do neho Roháčsky potok.
Ďalšie kamenné stúpanie k rázcestiu pod Troma kopami, že vraj už to je posledné stúpanie, bola som ubezpečené. Netreba však veriť všetkému, keď sa hmla mierne zdvihla, skutočnosť bola úplne iná.
Štyri hlavné Roháčske plesá majú spoločný názov ale sú očíslované smerom zo Sedla Spálená je to Štvrté Roháčske pleso, ktoré je najhĺbšie. až 8,10 metra.. Už miestami presvitá modrá obloha a čiastočne je vidieť Tri kopy, ktoré sa ešte hrajú na schovávačku
Počasie sa mení z minúty na minútu , občas sa podarí zachytiť aj kúsok modrej oblohy.
Tretie a Druhé Roháčske plesá sú skoro pri sebe, ale neďaleko je aj Prvé ktoré je z nich najväčšie.
Od Prvého Roháčskeho plesa sa klesá k Ťatliakovej chate a k jazeru pri nej.
Od chaty vedie asfaltovaná cesta až k smerovníku Šindľovec a odtiaľ späť lesom k parkovisku Pod Spálenou. Nemám rada ani tvrdé asfaltované povrchy, ale tentokrát to bola úľava po tom kamenistom teréne. Cestou tak premýšľam, či mi toto vôbec treba, prejde deň, dva a keď únava ustúpi tak už premýšľam, kde ísť nabudúce. Máme nádhernú prírodu a Roháče aj napriek počasiu , ktoré sa celkom nevydarilo, sú krásne.
