Najkratšia trasa k rozhľadni je z Malých Teriakoviec, čo je miestna časť obce Veľké Teriakovce, v okrese Rimavská Sobota.
K rozhľadni vedie žlté turistické značenie, na ktoré sa napája náučný chodník Po stopách Maginhradu. Chodník vedie popri cintoríne, okrajom poľa a lúkou smerom do lesa.Na niektorých miestach sú už lúky pokosené, inde rozkvitnuté v okolí poletujú včielky a motýle. Z lúk sú výhľady na okolie.
V lese chodník je dosť nevychodený, miestami zarastený a to som ešte nevedela čo ma ďalej čaká.
Vysoká žihľava, keď nepopŕhlila, ostatné dokončili komáre, ktoré som doslova zo seba oprašovala. Cítila som sa ako na transfúznej stanici, zrejme tadiaľ veľa ľudí nechodí, tak boli zo mňa nadšené. Našťastie tento úsek nebol dlhý a vychádzam na už odlesnený Maginhrad.
Maginhrad bol kedysi osídlený, stál tu drevený hrad postavený zrejme v 13.-14. storočí a slúžil ako husitská pevnosť. Zánik hradu je nejasný ale pravdepodobne zanikol v 15. storočí. Podľa povesti sa tu zjavuje husitský vojvodca Jan Jiskra z Brandýsa a spoločne so svojím vojskom v plnej zbroji v tajných sieňach hradu pije božiu krv.
Nachádza sa tu niekoľko drevených sôch, altánok, ako aj kalich, ktorý odkazuje na starobylú legendu o rytieroch.
V južnej časti hradného areálu, v nadmorskej výške 430 metrov, stojí 17 metrov vysoká rozhľadňa. Drevená rozhľadňa na kamennom základe bola postavená v roku 2015.
Z rozhľadne je výhľad na Rimavskú kotlinu, neďaleké i ďaleké obce. Pri dobrej viditeľnosti Cerovú vrchovinu, časť hornatého územia Maďarska, Slovenské Rudohorie, či Kráľovu hoľu. Za týmito výhľadmi sa budem musieť vybrať zas nabudúce. Aj keď som mala v pláne prejsť celý náučný chodník, kvapky dažďa ma presvedčili, že bude najrozumnejšie sa vrátiť späť.
Výhľady z rozhľadne.
Ešte krátke posedenie pri jednorukom rytierovi a čaká ma cesta územím komárov naspäť.
