Hranicu medzi Českou republikou a Slovenskom tvoria hrebene Bielych Karpát. Na hraničnej čiare sa nachádzajú dve rozhľadne a to Jelenec na Veľkej Javorine, taká adrenalínová rozhľadňa, ktorá v minulosti slúžila ako vojenská veža a rozhľadňa Veľký Lopeník.
Na Veľký Lopeník vedie modré turistické značenie z Novej Bošáce, ale kratší je výstup z miestnej časti Grúň. Z Novej Bošáce aj tak značenie vedie asfaltovanou úzkou cestou do tejto miestnej časti, a takéto cesty nemám rada.
Nachádza sa tu pamätník padlým vojakom sovietskej armády počas 2. svetovej vojny a hneď vedľa neho je vybudované parkovisko. Síce ešte sa dá ísť pár desiatok metrov ďalej, na menšie parkovisko, z ktorého už potom vedie len lesná cesta, ale aspoň som sa prešla kúsok aj po osade. Pamätník ma nemilo prekvapil modro-žltým nástrekom. Myslím si, že takéto činy nie sú vhodné už len z úcty k tým padlým, či sú to vojaci takej, alebo inej armády.
Chodník pokračuje hore osadou, popri kaplnke. Bošáca a okolie sú známe hlavne ovocinárstvom. Okolo sú staršie sady, pár roztrúsených domčekov, ktoré zrejme z väčšej časti už slúžia ako chalupy.
Značený chodník vedie okrajom lesa a neskôr lesom. Sú tu výhľady na okolité pasienky a na Veľkú Javorinu. Na okraji pasienka si ma premeriaval mladý býček, ale staršie kusy pasúce sa obďaleč si ma nevšímali.
Po krátkej ceste lesom prichádzam na čistinku kde sa nachádza turistický prístrešok. Je to pekné miesto na posedenie, z jednej strany výhľad na Veľkú Javorinu, z druhej na samoty v okolí Bošáce.
Po tomto dosť pohodovom úseku pokračuje cesta lesom miestami s výraznejším stúpaním k rozhľadni.
Rozhľadňa Veľký Lopeník je treťou rozhľadňou postavenou na tomto mieste, v nadmorskej výške 911 metrov. Prvá tu bola postavená v roku 1944 ale v roku 1946 zhorela. Ešte v tom istom roku sa začala stavať ďalšia, ako verná kópia tej prvej, stála tu do roku 1976 a vplyvom poveternostných podmienok doslúžila.
Terajšia rozhľadňa sa stavala v rokoch 2004-2005 ako symbol česko-slovenského priateľstva. Rozhľadňa má výšku 21,9 metrov jeho podstavec je kamenno-betónový. Na najvyššiu vyhliadkovú plošinu sa dostaneme po 101 schodoch. Z rozhľadne je kruhový výhľad na Biele Karpaty a ich okolie.
Výhľady z rozhľadne.
Vrchol Veľkého Lopeníka tvorí rozsiahla trávnatá plošina, je tu vybudovaný prístrešok s ohniskom na opekanie, rôzne sedenia, lavičky. Na vrchole je vybudovaný aj pamätník padlým vojakom počas 2. svetovej vojny, 22 z nich na tomto mieste našlo svoju smrť.
Ako som už písala oblasť Bošáce je známa ovocinárstvom, veď aj najväčší abstinent sa určite stretol s tradičnou Bošáckou slivovicou, aj keď možno ju neochutnal, ale aspoň o nej počul. Na mapách sú vyznačené tri významné ovocné stromy práve neďaleko Bošáce, v časti Zabudišova. Čas mi prial, tak som si ich bola vyhľadať.
V časti Zabudišová Chvílovec rastie Zicháčkova oskoruša, ktorej vek sa odhaduje na 350 rokov.
Celkovo jarabina oskorušová bola doteraz pre mňa neznámym stromom.
Jarabina oskorušová je opadavý, listnatý ovocný strom dorastajúci do výšky až 15 m ako solitér alebo až 30 m v lese. Jeho plod sa nazýva oskoruša. V slovenských podmienkach sa dožíva 300 až 500 rokov, v južnej Európe až 600 rokov. Ide o vzácnu drevinu, ktorá bola v roku 1993 vyhlásená za Strom roka. /zdroj Wikipédia/
Zaujímavosťou je aj to, že plody nadobudnú výbornú chuť až po uhniličení. Plody sa vypalujú na alkohol, ale nakoľko je to vzácny a zriedkavý strom aj ten vypálený alkohol je dosť drahý.
Ďalším významným stromom je 120 ročná jabloň domáca.
Neďaleko jablone rastie ďalší významný strom, hruška ružová, jej vek sa odhaduje na 200 rokov.
Bol to pekný, nenáročný výlet s výhľadmi a spoznávaním okolia.
