K rozhľadni sa dostaneme jednoducho. Od hlavnej cesty medzi Myjavou a Vrbovcami, časť Šance, je zastávka autobusu Brestovec-Poľana, Salaš. K usadlosti vedie užšia asfaltovaná cesta a nachádza sa tu aj malé parkovisko. Odtiaľto nás chodník zavedie na neďalekú rozhľadňu.
Táto 20 metrov vysoká rozhľadňa bola vybudovaná v roku 2010 v rámci projektu “Pozrime sa cez hranice z výšky”, z tejto výšky by mali byť vidieť Myjavské kopanice a časti Bielych Karpát.
Mali... Vstup však na rozhľadňu nie je možný, aj keď vyzerá pevne, zachytená oceľovými lanami.
Je to smutné, že určite nie lacný projekt sa zrealizuje, ale ďalej sa neudržiava, je ponechané svojmu osudu. Nie je to však ojedinelý prípad.
Keď som nevidela kopanice z Poľany, tak som išla na istotu na rozhľadňu Žalostina. Aj keby bola uzatvorená, tak z odlesneného kopca sú výhľady do okolia.
Táto rozhľadňa sa nachádza medzi obcami Vrbovce a Chvojnica.
Od autobusovej zastávky Chvojnica, Hate zastávka, odbočíme na vedľajšiu smerom k osade Horniakovci. Najlepšie je však zaparkovať ešte pred osadou pri plechovej búdke, nakoľko už ďalej kvôli súkromným pozemkom nie je šanca.
Na začiatku osady je smerovník na Náučný chodník, s ktorým sa dostaneme k rozhľadni.
Na značenie sa však nedá spoliehať, skoro žiadne neexistuje , jedine pokračovať chodníkom na vrchol kopca.
Zanedlho sa ukáže vrcholček rozhľadne a tiež neďaleká maringotka, vybavená s neskutočnou výbavou, vlastnou veternou elektrárničkou i solárnou, ba nachádza sa tu aj televízna anténa. Načo a komu slúži neviem. Najskôr som si myslela, že zrejme sa tu pasie dobytok, tak bača tu má prechodné bývanie, ale ani baču ani zvierat nebolo.
Vrch Žalostina má nadmorskú výšku 622 metrov. Nachádza sa v chránenej oblasti Biele Karpaty na rozhraní obcí Vrbovce a Chvojnica. Zaujímavosťou je, že má dva vrcholy, ten druhý je o pár metrov nižší. Na tom prvom, vyššom je postavená rozhľadňa
Rozhľadňa Žalostina sa začala stavať ako prvá v myjavskom regióne, uvedená do prevádzky bola v roku 2010. Na vyhliadkovú plošinu vedie 20 schodov.
Žalostina spadá do Územia Európskeho významu s rozlohou 225,93 ha. Je tu pestrá mozaika lesných i nelesných biotopov. Celé územie vzniklo pri kopaničiarskom osídľovaní, keď sa orná pôda získavala klčovaním a vypaľovaním.
Výhľady navôkol.
Na lúkach rastú okrem lúčnych kvetov aj vzácne druhy vstavačov, v tomto čase zrejme sú už po odkvete.
Potešil však aj pohľad na liečivé rastlinky.
Traduje sa povesť, že pod kopcom Žalostina bývala matka s dcérou. Matka jedného dňa pred obedom poslala svoju jedinú dcéru k studni pre vodu. Tá sa však stretla so svojím milým a dlho sa nevracala domov. Matka v zlosti vyriekla kliatbu: „Bodaj by si skamenela, kde stojíš.“
V tom okamihu sa kliatba vyplnila a jej jediná dcéra sa premenila na kameň. Mať sa po čase vybrala svoju dcéru hľadať, ale našla len kamennú sochu. Odvtedy chodí po kopci a narieka:“ Oj, ja žalostná, prežalostná mati.“ Matkin nárek ktorý sa doteraz nesie kopcom, ktorý dostal pomenovanie podľa jej žiaľu, Žalostina.
Názov kopca mohol však vzniknúť podľa toho, že na otvorenom priestranstve takmer stále fúka vietor a silne a žalostne kvíli.
To môžem potvrdiť, že vietor na Žalostinej bol riadny.
