Obec vznikla z osady uhliarov a z toho je odvodený aj názov Uhliská. Je to malá dedinka, s domčekmi roztrúsenými povedľa hlavnej cesty. Niektoré z nich sú zrejme aj neobývané, alebo sa využívajú na chalupárčenie.
V strede obce stojí kostol sv. Michala, nakoľko som v mapách nenašla že by k vodopádu viedol turistický chodník, tak prístup k nemu si musím pohľadať.
Vyššie od kostola stojí obecný úrad, tu som natrafila na turistické značenie, pravdepodobne to bude trasou žltého značenia , tak odbočujem smerom žltej značky. Žiadna zmienka o vodopáde tu nie je, čo je škoda, tak len dúfam že idem správne.
Až pri konci dedinky som natrafila na obyvateľa obce, ktorý mi potvrdil správny smer.
Žlté turistické značenie po chvíli odbočuje do lesa, ja pokračujem asfaltovou cestou, po pravej strane mi žblnkoce Rudniansky potok.
Rudnianskou dolinou vedie asfaltová cesta, zrejme prepojuje obec Uhliská s Rudnom nad Hronom. Vedie tu aj zeleno značená cyklotrasa. Asi po dvadsiatich minutách chôdze prichádzam k chate Zlatý Jeleň, ktorá nie je v prevádzke, alebo funguje len počas sezóny.
Za ňou potok tečie popod cestu, tak ho mám po ľavej ruke, tu neďaleko by mal byť aj vodopád. Aj v tejto doline sa ťaží drevo.
Z asfaltovej cesty odbočuje lesná vedľa ktorej je postavené sedenie. Od lavičky sa dá zísť dolu k vodopádu.
Rudniansky vodopád je vysoký 4 metre, pozostáva z viacerých prúdov ktoré obtekajú mohutný skalný schod. V roku 1995 bol vyhlásený za prírodnú pamiatku.
Tento krátky výlet je vhodný aj pre deti. Prístup je vlastne možný až k vodopádu, škoda je tej ťažby navôkol. Určite niekedy chcem prejsť celou Rudnianskou dolinou.
