Dedina Stankovany je mojim východiskovým aj konečným bodom. Odtiaľto sa dá urobiť okruh, ktorý umožňuje nedávno doznačená turistická trasa, ktorá v minulosti chýbala.
Stankovany, je obec na Slovensku v okrese Ružomberok, leží neďaleko sútoku dvoch riek, Oravy a Váhu. Nakoľko ho od hlavnej cesty oddeľuje rieka Váh, tak príjazd autom je možný cez most z Ľubochne. Pre peších slúži lávka cez Váh priamo v dedine.
Medzi dreveničkami vyčnieva kostol Božského srdca Ježišovho a v pozadí môj dnešný cieľ, Šíp.
Od železničnej stanice začína žlté turistické značenie, ktoré ma povedie cez Šíp, Zadný Šíp až do osady Podšíp.
Je dosť mokro, možno natrafím aj na takýto dubák ako zdobí túto dreveničku.
Značenie ma vedie popri miestnom cintoríne a vchádzam na zvážnicu.
Počasie nepraje peknej fotografii, ale aspoň zatiaľ nie je horúčava, šľape sa príjemne, aj keď značenie je veľmi zriedkavé, nedá sa zablúdiť.
Prvá križovatka ciest. Pokračujem tou spodnou aj keď značenie je len na jej začiatku. Prechádzam dva krát cez potôčik a cesta pokračuje lesom.
Moje oči vášnivého hubára zablúdia aj mimo chodník., v lese rastie dosť húb aj hubičiek, jedlých i nejedlých ale som odolala ich zberu. Najkrajšie však boli práve tie nejedlé.
Prichádzam do Žaškovského sedla. Je tu vybudované príjemné sedenie v tieni stromov, tak si tu dám krátku prestávku. Doteraz to bolo mierne, rovnomerné stúpanie, odtiaľto to však už bude o čosi prudkejšie.
Pokračujem lesným chodníčkom, tabuľa označuje Národnú prírodnú rezerváciu Šíp.
K zaujímavým, pokrúteným konárom a kmeňom pribúdajú aj skalné útvary a čiastočné výhľady.
Šíp, s nadmorskou výškou 1170 metrov je najvyšším vrchom geomorfologického podcelku Šípska Fatra vo Veľkej Fatre.
Výhľady z vrcholu.
Po krátkom oddychu pokračujem ďalej.
