Aj keď sa na jednej strane vyjasnievalo, tá, kde som to očakávala, bola naďalej zahalená v hmle.
Na zostup som si zvolila turistický chodník s modrým značením, ktorý ma povedie na hrad Sitno a odtiaľ k smerovníku Vlčia jama. Je to lesná asfaltovaná cesta až k odbočke na hrad.
Kamenný hrad bol vybudovaný v druhej polovici 13. storočia aby chránil prístupové cesty k Banskej Štiavnici a stredovekým banským mestám. V súčasnosti je hrad ruina splývajúca so skalou na ktorej je vystavaný. Začiatkom tohto storočia začali dobrovoľníci s archeologickým výskumom a konzerváciou hradných ruín.
Vraciam sa na lesnú cestu prichádzam k obnovenému prístrešku.
Lesnou cestou prichádzam k smerovníku Vlčia jama, odtiaľto budem pokračovať žltým turistickým značením k smerovníku Bardinova dolina a ďalej až k Počúvadlianskemu jazeru.
V okolí smerovníka prebieha ťažba. Časť chodníka prechádzam medzi jej pozostatkami, čo občas nie je jednoduché.
Čím nižšie schádzam, tým je obloha jasnejšia, ponúkajú sa aj občasné vyhliadky do okolia.
Zostupová trasa je síce dlhšia ale je mierne klesajúca vedie cez vrstevnice. Prechádzam mladým lesom, je citeľne teplejšie a sneh už nie je zamrznutý ako bol ráno.
Pri smerovníku Tatársky Jarok sa k žltému značeniu pripája aj modré turistické značenie a k jazeru je 30 minút chôdze.
Prichádzam k prvým chatám a tiež k areálu ForRest Glamping ktorý je v bývalom areáli školy v prírode. Ide vlastne o luxusné kempovanie ktoré otvorili len vlani v novembri. Zaujímavý projekt.
Zastavujem sa ešte pri jazere. Je zamrznuté, ale ešte zrejme vrstva ľadu nebude dostatočne silná, tak to radšej ani neskúšam.
Čo som videla zo Sitna? Nič, hmlu, ale videla mnoho iného, tak to bol pekný a zaujímavý deň
