Nachádza sa tu unikátny prírodný výtvor, desaťtisíc rokov stará travertínová kopa, ktorá je stále živá a rastie. Za svoju existenciu vďačí križovaniu sa zlomov vikarovského chrbta zlomami obmedzujúcimi pohorie Branisko.
Pozdĺž týchto zlomov dochádza výstupu cirkulujúcich podzemných vôd bohatých na kysličník uhličitý. Táto minerálna voda, jej zloženie, podnietila aj budovanie neďalekých kúpeľov na liečbu chorôb tráviacej sústavy a látkovej premeny. Žiaľ, sú to už len zaniknuté kúpele.
Na Sivej brade vyvierajú tri minerálne pramene v minulosti tu bol gejzír, ktorý mal erupciu až do výšky 15 m a to až 3 krát za deň, ktorý zanikol, ostal po ňom výver bublajúcej vody.
V roku 1979 bola Sivá Brada vyhlásená za Národnú prírodnú rezerváciu s rozlohou 19,55 ha. Predmetom ochrany okrem travertínovej kopy je aj miestna vegetácia.
Na vrchole 25 metrovej travertínovej kopy sa nachádza kaplnka sv. Kríža.
Od kaplnky sú pekné výhľady na okolité polia a kopce Spíša.
Kým neďaleko sa belie pole s rumančekom, pri kaplnke na poli kvitne pestrec mariánsky.
Pred kaplnkou stojí vysoký kríž, je to miesto kde sa konajú púte. Zároveň je tu posledných 5 zastavení krížovej cesty.
Pôvodnú barokovú kaplnku na Sivej Brade dal postaviť v roku 1675 spišský prepošt Juraj Baršoň. V roku 1768 bola kaplnka prestavaná v rokokovom štýle. Na južnej strane, pred kaplnkou sa týči vysoký kamenný kríž.
Jednotlivé zastavenia krížovej cesty sú vytesané rímske číslice do kameňa.
Krížová cesta ďalej vedie popri travertíne a vyvierajúcej vode k ďalšiemu zastaveniu. Našťastie je pri každom zastavení vysadená lipa, inak by bolo ťažké vo vyššej tráve nájsť tieto kamene.
IX. zastavenie krížovej cesty.
Ďalšie zastavenia sú popri poľnej ceste.
Pohľad späť na Sivú Bradu.
Pri II. zastavení sa odbočuje do lesa a prvé zastavenie je pri kaplnke sv. Františka Xaverského ale táto kaplnka je už súčasťou Spiškého Jeruzalema a o tom nabudúce.
