Sklené Teplice obec v okrese Žiar nad Hronom, leží v severozápadnej časti Štiavnických vrchov je známa svojimi kúpeľmi. Odtiaľto vedie zelené turistické značenie do dedinky Repište až po sedlo Priehon.
Netušila som však, že to značenie je viac ako 3 kilometre po asfaltovej ceste. V poslednom čase sa mi darí, teda ironicky, si vyberať takýto terén. Po odbočku smerom na časť Láne ešte viedol chodník, potom som pokračovala už len okrajom cesty.
Zaujímavé využitie starých nákladných automobilov na včelíny.
Miernym stúpaním vedľa domov ako aj chát sa dostávam do dedinky Repište.
V Repišti sa nachádza aj dom, kde sídlilo počas druhej svetovej vojny veliteľstvo sovietskej armády.
Miestny kostol.
Už v dedine je značenie smerom k hradu Marcus, ale ja pokračujem zeleným turistickým značením von z dediny a dúfam, že konečne aj mimo asfaltovej cesty.
Sedlo Priehon a pokračujem žltým značením..
Lesná cesta ma doviedla na veľkú lúku, nedalo mi to, aby som nevyšla na najvyšší bod a neurobila pár fotografií Štiavnických vrchov.
Pokračujem lesnou cestou s obmedzenými výhľadmi do okolia, na jej konci prichádzam na lúku s hradom.
Hrad Marcus, niekto ho zatracuje, iný chvály. Stavba súkromného podnikateľa z vlastných zdrojov. Má byť otvorená časom aj pre verejnosť tak zvedavosť ma asi ešte raz sem dovedie.
Pre trvalú spomienku bohatej histórie a obranyschopnosti tohto územia, ako aj odvahy ľudí, ktorí bránili svoje územie pred vpádmi, je na mieste starej usadlosti z 19. storočia postavená táto replika stredovekého hradu.
V dolnej časti oplotenia sa nachádza kaplnka Sv. Barbory a na plotových dieloch sú umiestnené starodávne kresťanské symboly. /zdroj: http://hradmarcus.sk/
Ani som netušila, že je toľko kresťanských symbolov, na plotových dieloch som ich napočítala 23. Každé jedno má svoj popis čo znamená. Len tak, na ukážku.
V záhrade obiehali strážne psy, vítali ma brechotom ale nakoniec sme sa aj skamarátili a podávali mi cez plot pacičku. Posedela som si tu na lavičke v tieni , ale musím pokračovať ďalej.
Cez lúku vchádzam do lesa ku križovatke turistických ciest k smerovníku Breziny. Odtiaľto pokračujem žltým značením na Zlatý vrch.
Lesnou cestičkou prichádzam na lúky k usadlosti Bartkov majer. Na opačnej strane na kopci je telekomunikačné zariadenie, ešte som netušila, že moja cesta povedie až tam hore. Smerovník síce naznačoval smer, ale značenie na lúke nebolo žiadne.
Vyšla som teda hore k nemu s tým, že keď môj smer nebude správny, tak to vzdám a vrátim sa. Za zariadením som však z diaľky uvidela ďalší smerovník takže moja trasa je správna.
Zlatý vrch nazývaný tiež Kolberg má nadmorskú výšku 850 metrov a je z neho kruhový výhľad.
Výhľady do okolia.
Už ma čaká len cesta späť k smerovníku Breziny a odtiaľ červeným turistickým značením do Sklených Teplíc.
Značenie vedie lesnou cestou, ale neobišla ma zas ani tá asfaltová. Tu sa ešte zastavujem pri Wilckensových pamätných stromoch. Ide o dva javory mliečne a dva smrekovce opadavé.
Povedľa cesty tečie potok Teplá a moja túra v okolí Sklených Teplíc končí. Ale ešte sa deň nekončí, mám naplánovanú ešte jednu aktivitu.
