Územie Slovenského raja je na západe ohraničené Nízkymi Tatrami, na juhu centrálnou časťou Slovenského rudohoria, na severe a severovýchode Hornádskou kotlinou.
Nachádza sa tu do 300 km turistických chodníkov rôznych obtiažností, ako sú rebríky, reťaze a mosty.
Rieka Hornád svojim kaňonovitým údolím oddeľuje centrálne časti Slovenského raja od okrajového pásma. Chodník prielomom Hornádu, jeho výstavba, vznikla vďaka členom Horskej záchrannej služby, dostal po nich aj názov Chodník Horskej služby a je s modrým turistickým značením.
Celý modro označený chodník má od Autocampingu Podlesok, až po Smižany dĺžku 13,6 km. Od roku 1964 je prielom Hornádu vyhlásený ako Národná prírodná rezervácia s rozlohou 290 hektárov.
Chodník prielomom Hornádu sa však dá kombinovať s inými chodníkmi a urobiť si taký okruh v tejto oblasti.
Od Autocampingu Podlesok vedie modré turistické značenie popri chatkách Turistického raja k ústiu rieky Hornád, kde sa za mostom vyberá vstupné. Možno niekto sa rozčuľuje, že aké vstupné v prírode, ale keď prejdeme chodník, stúpačky, rebríky a mostíky tieto zariadenia si vyžadujú údržbu a vlastne vstupným poplatkom naň prispievame, aby chodníky boli bezpečné.
Modro označený turistický chodník je súbežný s Náučným chodníkom Prielom Hornádu.
Kamenistý a koreňmi poprepletaný chodník vedie popri toku Hornádu, je tu príjemný chládok a vlhkosť. V malej jaskynke sa nachádza drevená plastika, neskôr chodník prechádza popri dreveničke, previsovej jaskyni k stúpačkám.
Potom sú to už len stúpačky, rebrík, lano, skaly navôkol a kdesi dolu tok Hornádu.
Ako vystúpame hore, tak zas zostúpime smerom dolu, bližšie k rieke.
Mostíkom sa prechádza na opačný breh rieky, do Vlčej doliny. Možno tu kedysi boli vlci, ale teraz sú tu len ďalšie stúpačky a zaistené chodníky.
Od ústia Kláštorskej rokliny opúšťam prielom Hornádu a smerujem žltým turistickým značením ku Kláštorisku. Chodník prielomom Hornádu pokračuje cez most.
Mierne stúpajúci chodník vedie lesom, zakvitnutou lúkou k ruine bývalého kartuziánskeho kláštora.
Kláštorisko
Zakladajúca listina kláštora z roku 1299 pomenúva toto miesto ako Skalu útočišťa, ktorá ochránila obyvateľov Spiša pred tatárskymi vpádmi.
Je tu vybudované turistické centrum s reštauráciou a je to križovatka turistických trás.
Kláštor pochádza z 13. storočia, ale toto územie bolo osídlené už v neskorej dobe bronzovej i v starej dobe železnej, potvrdzujú to aj archeologické výskumy.
Okrem kláštora sa tu nachádzal jednoloďový kostol, kaplnka, krížové chodby, mníšske budovy, hospic a remeselné dielne.
Pôdorys kartuziánskeho kláštora zahrňa:
1. Vstupný objekt
2. Kostol
3. Sakristia
4. Malá krížová chodba
5. Rajská záhrada
6. Kapitulná sieň
7. Priorov dom
8. Kuchyňa
9. Refektár
10. – 14. Objekty laikov – mníchov
15. Cela mnícha kartuziána
16. Záhrada k cele
17. Veľká krížová chodba
18. Vodná nádrž
V roku 1543 kláštor vyplienil lúpežný rytier z Muránskeho hradu Matej Bašo a prispôsobil ho vojenským potrebám. Mnísi kláštor opustili a presunuli sa do kartuziánskeho kláštora v Lechnici pri Dunajci.
Opustený kláštor neskôr bol zo strategických dôvodov zdemolovaný a už nikdy nebol obnovený.
Kláštorísko je v rekonštrukcii OZ Kláštorisko od roku 2014.
Kartuziánsky rád
Kartuziánsky rád, alebo kartuziáni je katolícka rehoľa s prísnymi rehoľnými pravidlami založená v roku 1084 sv. Brunom, pomenovaná podľa latinského názvu Chartreuse Cartusia. Motto kartuziánskej rehole je: lat. Stat crux dum volvitur orbis – Kríž stojí, kým svet sa krúti.
Kartuziánom hovoria aj mlčiaci rád. Mnísi z cely vychádzajú len trikrát denne na nočnú modlitbu, rannú svätú omšu a vešpery. Zvyšný čas trávia samy v cele. Takmer neustále mlčia, k modlitbám vstávajú uprostred noci a smrť je pre nich radostnou udalosťou. Ticho a samota v kartuziánskom živote slúžia na to, aby mnísi boli čo najviac v Božej prítomnosti.
Späť k autocampingu vedie zelený, neskôr žltý a červeno označený turistický chodník. Je to príjemná, mierne klesajúca lesná cesta medzi vysokými smrekmi, osviežiť sa môžeme pri studničke.
Kde sa vzal, tu sa vzal, z lesa kuvik na mňa pozeral.
Od reštaurácie súdok je už len kúsok na miestne parkovisko. Bol to pekný deň, bolo tu ako v raji.... a doslova.
