Táto malebná osada bola kedysi významným náleziskom medenej rudy. V okolí je množstvo značených turistických ako aj náučných chodníkov , stačí si len vybrať a naplánovať.
História ťažby medenej rudy v tejto oblasti siaha až do staršej doby bronzovej. Predpokladá sa, že v tejto oblasti ťažili aj galské kmene Kvádov a Kotínov v prvých storočiach nášho letopočtu. Iné zdroje uvádzajú začiatok ťažby do roku 1006. Spočiatku išlo o povrchovú ťažbu, po vyčerpaní povrchových zdrojov, v polovici 14. storočia je to výlučne podzemná ťažba.
Najväčší rozmach ťažby medenej rudy s vysokým obsahom striebra bol v rokoch1496-1546., keď sa začalo hĺbením hlavnej šachty Ferdinand. Ťažba sa uskutočňovala na dvoch žilách a to Haliarovej a Pfeifferovej.
Najhlbšou šachtou bol Ludovika, ktorá dosahovala hlbku viac ako 400 metrov.
V 15. storočí Ján Thurzo vytvoril v roku 1494 s s augsburskými Fuggerovcami spoločnosť "Ungarische Handel"., ktoré v 16. storočí ovláda všetky trhy s meďou, boli najväčším producentom medi na svete. Vydolovaná medená ruda obsahovala aj vysoké percento striebra, zhutňovaním rudy spoločnosť získala až 115 tisíc kilogramov tohto kovu.
S prácou spoločnosti neboli spokojní baníci, v rokoch 1525-1526 došlo k všeobecnému povstaniu banských robotníkov. Počas tohto povstania došlo aj k drancovaniu baní a tiež k útokom na Banskú Bystricu.
Po roku 1545 keď Anton Fugger vypovedal nájom banského podniku ťažba pomaly začala upadať vplyvom nedostatku kapitálu nových majiteľov ako aj prílevu americkej lacnej medi a striebra. Bane boli viac násobne zničené a zatopené Začiatkom 20. storočia ťažba úplne zanikla.
Oblasťou Španej doliny vedie Banský náučný chodník.
Z malého námestia, cestou k halde šachty Maximilián, prechádzam krytými schodmi ku kostolu Premenenia Pána, ktorý je dominantou obce.
Kostol bol postavený na základoch románskej kaplnky a vysvätený bol v roku 1254. Stojí na vršku, v opevnenom areáli a slúžil ako útočisko v čase nebezpečenstva. Vedie k nemu 162 drevených schodov.
Objekt tureckej bašty bol postavený v roku 1644. Prízemie bašty využívalo ako sklad bojovej techniky a munície, neskôr aj rozličného banského materiálu. Zaujímavosťou bašty sú slnečné hodiny, umiestnené na fasáde objektu.
Šachta Maximilián bola hlboká 320 metrov, začalo sa v nej raziť v roku 1567. Na začiatku 19. storočia sa začali steny šachty boriť, ťažba bola ukončená v roku 1819. Priamo nad osadou ukladaním hlušiny vyťaženej zo šachty Maximilián, vznikla najväčšou a najviac zachovalou halda v Španej doline. Z jeho vrcholu je výhľad na celú dolinu a Kremnické vrchy.
Chodník vedie povrchom haldy a potom ihličnatým lesom k štôlni Fajtlová. Štôlňa je razená do najvyššie uloženého rudného pola Kukel. Je to tkz. „dedičná štôlňa“ jej úlohou bolo odvádzať vodu a privádzať čerstvý vzduch. Umožňovala aj dopravu pre celé rudné pole, mala dlžku 740 metrov a prepojená bola so štôlňami šachty Maximilián.
Stekajúca voda zo štôlne steká do potôčika Fajtlovka. Na vyznačenie hranice medzi súkromným pozemkom a banským revírom boli v tejto oblasti vysadené lipy.
Ďalšou zastávkou banského chodníka je šachta Ludovika. Patrí medzi najmladšie bane v oblasti. Začali ju budovať v roku 1810 ako pomocnú šachtu na vyťaženie zarudnenia po preborení šachty Maximilián. V roku 1822 dosiahla hĺbku viac ako 400 metrov. Ťažba sa tu ukončila v roku 1888.
Vyťažená ruda sa ďalej upravovala, drvila a premývala na mieste Dolná Ludovika - Stupa.
V obci, ako aj v jej okolí, je čo vidieť, pokračovanie bude v ďalšej časti.
