Jeho poloha nebola zvolená náhodne, kontroloval strednú časť údolia rieky Nitra. Pozdĺž rieky viedla v stredoveku cesta z Topoľčian do Nitry. Mal strategickú úlohu chrániť Nitriansky kniežací hrad a okolitý kraj pred nájazdmi Tatárov a neskôr Turkov. Dodnes pôsobí ako tichý svedok nepokojných čias, v ktorých vznikol.
Prvá písomná zmienka o Oponickom hrade pochádza z roku 1300. Medzi prvých majiteľov patrili Čákovci, neskôr Mikuláš Gutkele a Dezider Kaply. Zlomovým bodom bol rok 1392, keď sa hrad dostal do rúk významného uhorského šľachtického rodu Apponyiovcov, tento rod sa s hradom najvýraznejšie zapísal do dejín. Tí si meno obce osvojili do svojho predikátu a hrad sa stal ich dôležitým rodovým sídlom.
V roku 1430 hrad čelil husitským vojskám. Hoci bol poškodený, nepriateľ ho nedobyl, no okolie tvrdo zaplatilo, dediny boli vypálené. Apponyiovci si uvedomovali význam pevnosti, a preto ju postupne prestavovali a posilňovali jej obranu.
Apponyiovci pevnosť obnovovali a postupne posilňovali jej obranu. Vrcholom bola renesančná prestavba v roku 1542, keď hrad obohnali vodnou priekopou, chránil ho padací most a dominantou sa stala mohutná veža Tereš. Tá neslúžila len na obranu, počas tureckých vojen, ale sa v nej ukrývali cennosti zemanov z celého okolia, tie neunikli pozornosti chamtivých očí. Práve tieto poklady sa stali námetom jednej z najznámejších epizód hradnej histórie.
O ukrytých pokladoch vedela aj šľachtičná Anna Ludanická. V roku 1514 vyslala svojich sluhov, aby hrad vylúpili. Plán sa však nevydaril, dvoch sluhov chytili a krádež vyšetroval samotný palatín. Napriek dôkazom, časť lupu sa našla u nej, Anna vyviazla len s domácim väzením, zatiaľ čo jej prichytený sluhovia skončili na popravisku. Príbeh dodnes pripomína, že spravodlivosť mala aj v minulosti neraz dvojitý meter.
Vnútorné spory medzi bratmi Apponyiovcami, požiar a strata strategického významu, viedli k postupnému úpadku hradu. V roku 1645 hrad opustili a presťahovali sa do kaštieľa v Oponiciach. Poslednými obyvateľmi hradu boli kuruckí povstalci. Po skončení stavovských povstaní ho dal cisár hrad zbúrať delostreľbou, aby sa už nikdy nestal útočiskom odboja.
Dnes Oponický hrad znovu ožíva vďaka Občianskemu združeniu Apponiana. Obnova múrov, zastrešenie veže Tereš, mostíky, schodiská a vyčistené okolie vracajú hradu dôstojnosť. Združenie ide ešte ďalej a návštevníkom ponúka zážitky zo stredovekého života prostredníctvom remesiel ako kováčstvo, murárstvo či tesárstvo.
K hradu vedie zeleno značený turistický chodník od kostola sv. Petra a Pavla, ale napojiť sa naň môžeme od miestneho družstva, kde sa nachádza aj malé parkovisko.
Odtiaľto vedie lesná cesta popri toku Oponického potoka. Cesta je lemovaná agátmi na jednej strane je potok a z druhej sú šíre polia. Z diaľky môžeme vidieť siluetu zrúcaniny Oponického hradu.
Okolie zdobí popínavý plamienok.
Trasou naďabím aj na dve lavičky, zaujal ma veľmi pravdivý nápis na jednej z nich, síce vietor nepofukoval, ale naozaj je to tak, že starosti sú na takýchto miestach zabudnuté, potlačené.... oplatí sa spomaliť.
Z lesnej cesty sa odbočí na vychodený úzky chodník, ktorý sa napája na mierne stúpajúcu lesnú cestu a zanedlho je Oponický hrad na dohľad.
Lešenie, náradia a materiál okolo napovedá že práce na záchrane hradu budú pokračovať.
Do hradu sa dostaneme mostíkom, tu kdesi stál pôvodne padací most nad priekopou.
Zákutia Oponického hradu
Zastrešená veža Tereš
Výhľady z hradu a spod hradu
Ako každý správny hrad, aj Oponický má svoju legendu. Hovorí sa, že knieža Svätopluk tu ukryl poklad aj svoj slávny meč. Ten má byť vykopaný v čase, keď ho bude slovenský národ najviac potrebovať, aby ho zachránil pred záhubou. Možno práve preto má toto miesto dodnes zvláštne čaro, akoby v sebe skrývalo viac než len kamene a spomienky.
Cestou späť neďaleko hradu sa nachádza starý sad, tento je krásny na jar, keď sú stromy zakvitnuté.
Kaštieľ do ktorého sa rodina Apponyiovcov v roku 1645 presťahovala z hradu, sa nachádza pri hlavnej ceste vedúcej z Nitry. Pôvodne to bola renesančná stavba z 16.-17. storočia. Postupne sa prestavoval. Prístavbou knižnice získal svoju terajšiu podobu v tvare U-krídla.
V medzivojnovom období kaštieľ slúžil ako žandárska stanica a ordinácia lekára. V roku 1948 bol kaštieľ znárodnený , využíval sa na rôzne účely a začal chátrať. V 70.tých rokoch sa uskutočnila rekonštrukcia. Rozsiahlejšia rekonštrukcia prebehla v rokoch 2007-2011 a kaštieľ slúži ako slúži kaštieľ ako hotel Chateau Appony. Ku kaštieľu patrí aj rozsiahly park.
Apponyiovská knižnica je historická knižnica rodu Apponyiovcov. Založil ju v roku 1774 gróf Anton Juraj Apponyi vo Viedni v roku 1774 a neskôr bola presunutá do kaštieľa v Oponiciach, kde je dnes prístupná verejnosti ako súčasť Slovenskej národnej knižnice. Obsahuje tisíce zväzkov vzácnych kníh a rukopisov v rôznych jazykoch.
Ku kaštieľu patrí aj rozsiahly park.
Určite sa ešte do Oponíc vrátim, do budúcna si nechávam návštevu Apponyiovskej knižnice, v Malom kaštieli Apponyiho poľovnícke múzeum, hrobku rodu Apponyiovcov ktorá sa nachádza pod kostolom sv. Petra a Pavla a ktovie čo ešte zaujímavé po okolí objavím....
